Inflácia a jej vplyvy

1. Inflácia je makroekonomický problém, ktorý sa prejavuje

dlhodobým poklesom cenovej hladiny a znižovaním kúpnej sily peňazí dlhodobým rastom cenovej hladiny a znižovaním kúpnej sily peňazí dlhodobým stagnovaním hrubého domáceho produktu a zvyšovaním nezamestnanosti dlhodobým poklesom hrubého domáceho produktu a rastom nezamestnanosti

2. Cenový index je

aritmetický priemer cien tovarov a služieb priemer cien najdôležitejších surovín vážený priemer všetkých cien tovarov a služieb bez ohľadu na dôležitosť v spotrebe vážený priemer individuálnych cien vybraného koša výrobkov a služieb, váha ktorých odráža ich ekonomický význam

3. Medzi najdôležitejšie cenové indexy patria

CPI, PPI a deflátor GDP, HICP CPI, nominálny produkt a reálny produkt CPI, PPI, potenciálny produkt a reálny produkt PPI, deflátor a inflačná medzera GDP

4. Z kvantitatívneho hľadiska, resp. podľa rýchlosti ako cenová hladina rastie, sa inflácia člení na

miernu, galopujúcu a cválajúcu hyperinfláciu, dopytovú a nákladovú miernu, cválajúcu a hyperinfláciu viditeľnú a neviditeľnú, teda skrytú

5. Dopytová inflácia súvisí so vznikom

dopytového inflačného impulzu a jeho akomodácie centrálnou bankou ponukového inflačného impulzu a jeho neakomodovaním centrálnou bankou dopytového a ponukového inflačného impulzu príčinami na strane agregátneho dopytu a neakomodovaním centrálnou bankou

6. Teória importovanej inflácie vychádza z predpokladu, že

ju spôsobuje nadmerný import tovarov a služieb ju spôsobuje nedostatočný import tovarov a služieb ju spôsobuje väčší import než export tovarov sa inflácia prelieva medzi krajinami

7. Nákladmi tlačená inflácia vzniká na strane

agregátnej ponuky a je spôsobená rýchlym rastom cien vstupov ako materiálov, surovín, miezd a podobne agregátneho dopytu a je spôsobená rýchlym rastom miezd agregátnej ponuky i agregátneho dopytu a je spôsobená rastom cien strategických surovín agregátneho dopytu a je spôsobená rastom kúpyschopného dopytu, ktorý trh nie je schopný absorbovať

8. Situácia, keď sa krivka AS posúva vľavo a súčasne dochádza k poklesu skutočného produktu (a dochádza k recesii) a bežnému rastu cenovej hladiny, znamená

slumpfláciu stagfláciu hyperinfláciu defláciu

9. Stagflácia znamená spojenie

dezinflácie s defláciou stagnácie s infláciou inertnej a anticipovanej inflácie recesie s infláciou

10. Inflácia má prerozdeľovací efekt, čo znamená, že jej dôsledok je dvojaký, a to

postihuje chudobných aj bohatých rovnako dochádza k relatívnemu rastu cenovej hladiny, ale vzájomný pomer cien sa nemení dochádza k absolútnemu rastu cenovej hladiny, ale vzájomný pomer cien sa nemení postihuje majiteľov peňazí a veriteľov a zvýhodňuje majiteľov tovaru a dlžníkov

11. Celkovú úroveň cien tovarov a služieb označujeme pojmom

cenová hladina cenový index cenová úroveň cenový strop

12. Inflácia sa prejavuje rastom cien

strategických surovín rastom jednotlivých cien stagnáciou svetových cien trvá dlhodobo a prejavuje sa ako rast celkovej cenovej

13. Mierna inflácia je charakterizovaná ako

jednociferné ročné tempo rastu celkovej cenovej hladiny galopujúca inflácia inflácia skrytá, ktorá sa neprejavuje v ekonomickom systéme dvoj až trojciferná ročná miera rastu cien a je akceptovateľná

14. Inflačná medzera je vzdialenosť, resp. rozdiel medzi

rastom cien spotrebných tovarov a služieb a rastom cien investičných statkov rastom celkovej nerovnováhy v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti skutočným a potenciálnym HDP reálnym a nominálnym HDP

15. Cielenie inflácie predstavuje určitý spôsob riadenia menovej politiky, pri ktorom sa stanovuje

aké prelievanie inflácie je možné medzi jednotlivými krajinami rozsah importu, ktorý nesmie prevýšiť export rozsah exportu, ktorý neprevyšuje import a jasne definuje strednodobý a dlhodobý inflačný cieľ

16. Jedným z dôležitých prejavov inflácie je, že má tendenciu k zotrvačnosti, ktorá je úzko spojená s inflačnými

kávaniami. Takúto infláciu označujeme ako

proporcionálnu alebo zotrvačnú neproporcionálnu alebo neanticipovanú neproporcionálnu alebo anticipovanú očakávanú alebo inertnú

17. Inflácia má prerozdeľovací efekt, čo znamená, že jej dôsledok je dvojaký, a to

postihuje chudobných aj bohatých rovnako dochádza k relatívnemu rastu cenovej hladiny, ale vzájomný pomer cien sa nemení dochádza k absolútnemu rastu cenovej hladiny, ale vzájomný pomer cien sa nemení postihuje majiteľov peňazí a veriteľov a zvýhodňuje majiteľov tovaru a dlžníkov

18. Miera inflácie sa definuje ako

jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny miera zmeny cenovej hladiny inputov (vstupov) miera zmeny celkovej cenovej hladiny, meranej napr. CPI miera zmeny cien strategických surovín a individuálnych cien inputov

19. Deflátor GDP sa považuje za súhrnný index, pretože

porovnáva nominálny a reálny produkt krát 100 poukazuje na rozdiel medzi nominálnym a reálnym produktom poukazuje na vzťah medzi potenciálnym a reálnym produktom porovnáva potenciálny a reálny produkt

20. Inflačné javy môžu mať aj stimulačné účinky, ale len pri

cválajúcej inflácii miernej inflácii anticipovanej neproporcionálnej inflácii neanticipovanej inflácii