Slovník ekonomických pojmov

Alokačná efektívnosť (Allocation efficiency)

znamená stav v ekonomike, kedy nie je možné produkovať viac jedného statku bez toho, aby sa neznížila produkcia iného statku.

Alternatívne náklady (Opportunity cost)

sú náklady najlepšej obetovanej alternatívy, ktorej sme sa vzdali, keď sme si zvolili určité riešenie. Patria sem všetky peňažné a nepeňažné úžitky, ktorých sme sa zriekli, keď sme sa rozhodli pre danú možnosť.

Bežný účet (Current account)

časť platobnej bilancie. Súčasťou bežného účtu je obchodná bilancia.

Bohatstvo (Wealth)

je stavová veličina a pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív, ktoré domácnosť vlastní v danom okamihu. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné aktíva, ako sú domy alebo autá, ale aj finančné aktíva vo forme hotovosti alebo úspor v banke.

Celková užitočnosť (Total utility)

kumulatívny pocit uspokojenia, ktorý vzniká spotrebiteľovi postupným spotrebovaním statkov a služieb.

Celkové náklady (Total cost)

sú všetky náklady firmy spojené s podnikateľskou činnosťou. Celkové náklady stúpajú, ak rastie vyrábané množstvo produktu. Je potrebné rozlišovať náklady firmy v krátkom a v dlhom období.

Celkový príjem (Total revenue)

vyjadruje peňažnú sumu, ktorú firma získala predajom celkového objemu svojej produkcie. Celkový príjem firmy vypočítame ako súčin množstva predanej produkcie a ceny za jednotku produkcie.

Celkový produkt (Total product)

predstavuje množstvo produkcie vo fyzických jednotkách, ktoré firme vznikne použitím celkového množstva výrobných faktorov.

Celkový zisk (Total profit)

predstavuje rozdiel medzi celkovým príjmom firmy, ktorý získala z predaja svojej produkcie a celkovými nákladmi, ktoré sú s výrobou daného objemu produkcie spojené.

Cenová elasticita dopytu (Price elasticity of demand)

meradlo toho, v akej miere požadované množstvo tovarov reaguje na zmenu ceny. Koeficient elasticity dopytu vypočítame, keď percentuálnu zmenu požadovaného množstva vydelíme percentuálnou zmenou ceny.

Cenová elasticita ponuky (Price elasticity of supply)

meradlo toho, v akej miere ponúkané množstvo tovarov reaguje na zmenu ceny. Koeficient elasticity ponuky vypočítame, ak percentuálnu zmenu ponúkaného množstva vydelíme percentuálnou zmenou ceny.

Cenová regulácia (Price regulation)

vládne opatrenia alebo zákony, ktoré zabraňujú, aby sa cena prispôsobila trhu. Pri cenovej regulácii môže ísť o stanovenie minimálnej ceny alebo maximálnej ceny (cenový strop).

Cenový index (Price index)

je meradlom priemernej úrovne cien a zaznamenáva vývoj cenovej hladiny v čase.

Cenový príjemca (Price taker)

ide o označenie firmy, ktorá musí na trhu akceptovať stanovenú cenu.

Centrálna banka (Central bank)

je hlavným subjektom monetárnej politiky. Cieľom väčšiny centrálnych bánk je udržiavať cenovú stabilitu v krajine.

Chudoba (Poverty)

je stav, kedy jednotlivec alebo domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie základných ľudských potrieb. Rozlišujeme medzi absolútnou a relatívnou chudobou.

Ciele hospodárskej politiky (Goals of economic policy)

patria k ním najmä: vysoká zamestnanosť, cenová stabilita, trvalo udržateľný ekonomický rast a rovnováha platobnej bilancie.

Čisté investície (Net investment)

hrubé investície mínus obnovovacie investície (amortizácia).

Čisté zahraničné investície (Net foreign investment)

nákupy zahraničných aktív domácimi rezidentmi mínus nákup domácich aktív zahraničnými rezidentmi.

Čistý domáci produkt (Net domestic product)

vypočítame tak, keď od hrubého domáceho produktu odpočítame amortizáciu.

Čistý ekonomický blahobyt (Net economic welfare)

upravené meradlo výkonnosti ekonomiky, ktoré koriguje HDP o nepresnosti tým, že niektoré údaje sa pripočítajú (napr. hodnota práce v domácnosti) a niektoré odpočítajú od HDP (napr. hodnota negatívnych externalít).

Čistý národný produkt (Net national product)

vypočítame ako rozdiel hrubého národného produktu a amortizácie.

Čistý vývoz (Net export)

rozdiel medzi vývozom tovarov a služieb a dovozom tovarov a služieb.

Clo (Tariff)

je poplatok uvalený na tovar pri prechode cez colnú hranicu.

Colná únia (Custum union)

okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám. Krajiny vytvárajú jedno územie voči vonkajšiemu svetu.

Cyklická nezamestnanosť (Cyclical unemployment)

predstavuje rozdiel medzi mierou skutočnej nezamestnanosti a prirodzenou mierou nezamestnanosti. Pri recesnej medzere je cyklická miera nezamestnanosti kladná, pri inflačnej medzere je záporná.

Cyklická nezamestnanosť (Cyclical unemployment)

súvisí s cyklickým vývojom ekonomiky, najmä s fázou recesie. Cyklická nezamestnanosť vzniká, keď celkový počet voľných pracovných miest je nižší ako ponuka práce zo strany obyvateľstva. Celkový dopyt po pracovníkoch je teda nízky a nie každý, kto prácu ponúka si prácu nájde.

Deflácia (Deflation)

je dlhodobý pokles celkovej cenovej hladiny a zároveň trvalý rast kúpnej sily peňazí.

Devalvácia (Devaluation)

oficiálne zníženie hodnoty meny. Je realizovaná pri fixnom výmennom kurze.

Devízový trh (Foreign exchange market)

je trh, na ktorom sa obchoduje s menami rôznych krajín a v mechanizme plávajúcich kurzov sa určujú menové kurzy.

Dezinflácia (Disinflation)

predstavuje zníženie miery rastu celkovej cenovej hladiny v ekonomike.

Diskontná sadzba (Discount rate)

úroková sadzba, ktorú určuje centrálna banka. Ide o druh úrokovej sadzby, za ktorú poskytuje centrálna banka úvery komerčným bankám. Následne komerčné banky poskytujú úvery obyvateľstvu a firmám s úrokovou sadzbou, ktorá sa odvíja od výšky diskontnej sadzby.

Disponibilný dôchodok (Disposable income)

predstavuje súčet hodnoty osobného dôchodku (znížený o všetky zaplatené dane) a hodnoty vyplatených transferových platieb.

Dobrovoľná nezamestnanosť (Voluntary unemployment)

vzniká za predpokladu pružných miezd. Takáto nezamestnanosť znamená, že na trhu práce vzniká rovnováha, kde všetko obyvateľstvo, ktoré je za rovnovážnu mzdu ochotné pracovať aj prácu nájde a firmy ich pri takejto mzde zamestnajú. Nezamestnanými sa stávajú len tí, ktorí pri danej mzde nie sú ochotní ponúkať svoju prácu.

Dôchodková elasticita dopytu (Income elasticity of demand)

kvantifikuje vplyv zmeny dôchodku na požadované množstvo tovaru. Dôchodkovú elasticitu dopytu vypočítame ako pomer percentuálnej zmeny požadovaného množstva k percentuálnej zmene dôchodku.

Dôchodková nerovnosť (Income inequality)

vyskytuje sa v každej krajine a znamená nerovné rozdelenie dôchodkov domácnosti v rámci celej spoločnosti. Na meranie dôchodkovej nerovnosti sa používa Lorenzova krivka a

Dôchodok (Income)

je toková veličina, ktorá vyjadruje všetky peňažné príjmy spotrebiteľa alebo domácnosti získané za určité obdobie. Hlavným kritériom rozdelenia dôchodkov je členenie na prvotné dôchodky a druhotné dôchodky.

Dokonalá konkurencia (Perfect competition)

je hypotetická situácia na trhu, ktorá vedie k Paretovej efektívnosti alebo optimálnej alokácii ekonomických zdrojov.

Dopyt (Demand)

je množstvo statkov, ktoré sú ochotní spotrebitelia kúpiť v závislosti od ceny. Čím nižšia je cena, tým väčšie je požadované množstvo. Platí zákon klesajúceho dopytu.

Dopyt po peniazoch (Demand for money)

predstavuje záujem ekonomických subjektov držať najlikvidnejšie formy peňazí.

Dopytový šok (Demand-side shock)

je náhla a neočakávaná zmena agregátneho dopytu, ktorá má pozitívny alebo negatívny vplyv na zmenu produktu a zmenu cenovej hladiny.

Dovoz (Import)

hodnota tovarov a služieb, ktoré boli vyrobené v zahraničí a predávajú sa na domácom trhu.

Ekonómia (Economics)

je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje, ktoré môžu mať alternatívne použitie, na výrobu potrebných tovarov a služieb, a ako ich následne rozdeľuje medzi rozličné skupiny obyvateľstva.

Ekonomická integrácia (Economic integration)

objektívny proces rozvoja hlbokých vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými ekonomikami a vytváranie medzinárodných hospodárskych zoskupení v rámci skupiny štátov. Je prejavom medzinárodnej ekonomickej spolupráce.

Ekonomický cyklus (Economic cycle)

predstavuje striedanie fázy expanzie a fázy poklesu vývoja ekonomiky okolo dlhodobej úrovne potenciálneho produktu.

Ekonomický rast (Economic growth)

predstavuje také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavia v náraste alebo zlepšení makroekonomických veličín, a to najmä v raste reálneho HDP v krátkom období a rastom potenciálneho produktu v dlhom období.

Ekonomický systém (Economic system)

predstavuje súbor vzťahov a organizácií, ktoré si spoločnosť zvolila na riešenie triády ekonomických otázok. Tradičný ekonomický systém je založený na zvyklostiach, tradíciách a zdedených vedomostiach a zručnostiach. Prikazovací ekonomický systém je založený na alokácii vzácnych zdrojov určených ústrednými autoritami a môže ísť tak o demokratické ako aj diktátorské vlády. Trhový ekonomický systém je založený na voľnom pôsobení trhu a o triáde ekonomických otázok sa rozhoduje na trhu. Zmiešané ekonomické systémy sú kombináciou predchádzajúcich troch ekonomických systémov.

Elasticita (Elasticity)

ukazovateľ citlivosti požadovaného a ponúkaného množstva v závislosti od zmeny ceny, resp. niektorého z iných tovarov.

Expanzia (Expansion)

je fáza ekonomického cyklu, keď ekonomika rastie nadpriemerným tempom, zvyšuje sa agregátny dopyt a výroba, nezamestnanosť klesá.

Expanzívna monetárna politika (Expansionary monetary policy)

ide o typ monetárnej politiky, ktorý uskutočňuje centrálna banka s cieľom zvyšovať peňažnú zásobu, a tým podporiť výkonnosť ekonomiky, najmä v čase recesie.

Externality (Externalities)

sú dôsledky ekonomickej činnosti jedného ekonomického subjektu na iný ekonomický subjekt, ktoré nie sú kompenzované (neprechádzajú trhom). Negatívna externalita znamená, že ekonomický subjekt znáša náklady za činnosti iných ekonomických subjektov. Pozitívna externalita znamená, že ekonomický subjekt využíva výhody z činností iných ekonomických subjektov bez toho, aby za ne musel platiť.

Fiat peniaze (Fiat money)

peniaze s nútením obehom, bez vnútornej hodnoty. Nariadením vlády alebo inej autority sú uznané ako zákonné platidlo.

Firma (Company)

je ekonomický subjekt, ktorý vyrába tovary alebo poskytuje služby so zámerom ich následného predaja. Cieľom účastí firiem na trhu je dosiahnuť zisk.

Fiškálna politika (Fiscal policy)

je hospodárska politika štátu, ktorá využíva štátny rozpočet na ovplyvňovanie ekonomickej výkonnosti krajiny, ekonomického rastu alebo miery nezamestnanosti. Hlavným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet.

Fiškálne multiplikátory (Fiscal multipliers)

vyjadrujú zmenu v agregátnom dopyte a v reálnom produkte, ak sa zmenia vládne výdavky, resp. dane. Rozlišujeme multiplikátor vládnych výdavkov a daňový multiplikátor.

Fixný výmenný kurz (Fixed exchange rate)

stály, pevný, nemeniaci sa kurz, ktorý stanovuje centrálna banka.

Formy peňazí (Forms of money)

môžu byť rôzne. Najčastejšie ide o komoditné alebo fiat peniaze (s vnútornou hodnotou alebo bez).

Frikčná nezamestnanosť (Frictional unepmloyment)

má krátkodobý a dočasný charakter. Vzniká ako výsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, zmenami zamestnaní a hľadania nových pracovných pozícií alebo etapami životného cyklu.

Funkcie peňazí – (Functions of money)

sú tri: peniaze ako prostriedok výmeny, peniaze ako zúčtovacia jednotka a peniaze ako uchovávateľ hodnôt.

Giniho koeficient (Gini coefficient)

je koeficient, ktorý sa využíva na meranie dôchodkovej nerovnosti. Hodnota koeficientu sa pohybuje v rozpätí od 0, čo predstavuje absolútnu rovnosť, až po 1, čo znamená absolútnu nerovnosť v krajine.

Gossenove zákony (Gossen's laws)

vyjadrujú kľúčové zákonitosti ekonomickej teórie vysvetľujúce optimálne správanie spotrebiteľov.

Grafy v ekonómii (Graphs in economics)

sú dôležitý nástroj modernej ekonómie. Umožňujú nám prezentáciu ekonomických javov pomocou základných štatistických údajov.

Homogénny produkt (Homogeneous product)

je to produkt, ktorý je porovnateľný, rovnocenný produkt (služba) s inými produktmi (službami) podobného druhu.

Hospodárska politika (Economic policy)

je súbor opatrení štátu zameraných na ovplyvňovanie výkonnosti ekonomiky. Hlavným subjektom hospodárskej politiky je štát.

Hospodárska únia (Economic union)

opatrenia ako pri spoločnom trhu plus určitý stupeň harmonizácie hospodárskych politík tak, aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.

Hranica produkčných možností (Production possibility frontier – PPF)

zobrazuje, ako sa obmedzené zdroje transformujú z jedného použitia na iné použitie. Vyjadruje všetky dostupné kombinácie výstupu, ktoré dokáže ekonomika pri daných zdrojoch a technológiách vyrobiť.

Hraničná užitočnosť (Marginal utility)

uspokojenie, ktoré spotrebiteľ získa spotrebovávaním dodatočnej jednotky statku alebo služby.

Hraničné náklady (Marginal cost)

vyjadrujú prírastok celkových nákladov firmy v dôsledku zvýšenia objemu produkcie o jednu jednotku.

Hraničné veličiny (Marginal quantities)

využívame na vyjadrenie dodatočnej hodnoty ekonomickej premennej pri zmeny inej premennej o jednotku, napr. hraničné náklady znamenajú, o koľko sa zmení hodnota nákladov, ak sa produkcia zmení o jednu jednotku.

Hraničný produkt (Marginal product)

vyjadruje prírastok celkového produktu spôsobený prírastkom niektorého z výrobných faktorov o jednu jednotku.

Hraničný sklon k spotrebe (Marginal propensity to consume)

vyjadruje dodatočné množstvo spotrebných výdavkov vznikajúce v dôsledku zvýšenia disponibilného dôchodku o l jednotku.

Hraničný sklon k úsporám (Marginal propensity to save)

vyjadruje dodatočné úspory vytvorené prírastkom disponibilného dôchodku o 1 jednotku.

Hrubý domáci produkt (Gross domestic product)

trhová hodnota všetkých finálnych tovarov a služieb vyrobených, resp. poskytnutých na území daného štátu za určité časové obdobie.

Hrubý národný produkt (Gross national product)

trhová hodnota všetkých finálnych tovarov a služieb vyrobených, resp. poskytnutých občanom danej krajiny za určité časové obdobie.

Indiferenčná analýza (Indifference analysis)

grafická analýza spotrebiteľského správania pomocou indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky.

Inflácia (Inflation)

je dlhodobý rast celkovej cenovej hladiny a zároveň trvalý pokles kúpnej sily peňazí.

Inflačné cielenie (Inflation targeting)

predstavuje monetárnu stratégiu, ktorá je založená na vyhlásení cieľového pásma pre mieru inflácie za určité obdobie.

Investície (Investment)

tvoria významnú zložku agregátneho dopytu. Investičná funkcia zobrazuje závislosť investícií od reálnej úrokovej miery. Investície ovplyvňujú aj iné faktory, ako napríklad očakávania, výnosnosť alebo parameter citlivosti investícií na úrokovú mieru.

Investičný multiplikátor (Investment multiplier)

koeficient, ktorý nám vyjadruje koľkonásobne môže zmena investícií zvýšiť alebo znížiť dôchodok.

Kapitál (Capital)

predstavuje výrobný faktor, ktorý je výsledkom predchádzajúcej ľudskej činnosti. Sú to statky, ktoré sa podieľajú na výrobe ďalších statkov. Cenou kapitálu je úrok.

Kardinalistický prístup k meraniu užitočnosti (Cardinal utility approach)

prístup, ktorý zdôrazňuje princíp merateľnosti užitočnosti.

Kartel (Cartel)

je dohoda medzi konkurujúcimi firmami v oligopolnom prostredí. Zvyčajne sa týka ceny.

Keynesovská hospodárska politika (Keynesian economic policy)

orientuje sa na stimuláciu agregátneho dopytu s cieľom zabezpečiť plnú zamestnanosť. Úlohou štátu je podpora efektívneho dopytu prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Klam dekompozície (Illusion of decomposition)

pri klame dekompozície nesprávne usudzujeme, že to čo platí pre celok, platí aj pre časť. Je to teda nesprávne pochopenie toho, že čo platí pre spoločnosť nemusí platiť aj pre jednotlivca.

Klam kompozície (Illusion of composition)

pri klame kompozície nesprávne usudzujeme, že to čo platí pre časť, platí aj pre celok. Je to teda nesprávne pochopenie toho, že čo platí pre jednotlivca nemusí platiť aj pre spoločnosť.

Kolúzny oligopol (Collusive oligopoly)

je trhová štruktúra, v ktorej sa menší počet významných firiem v odvetví tajne dohodne na uskutočnení spoločného rozhodnutia. Takéto zoskupenie firiem nadobúda znaky monopolu.

Krivka dopytu (Demand curve)

vyjadruje vzťah medzi požadovaným množstvom a cenou. V súlade so zákonom klesajúceho dopytu má klesajúci tvar. Je to krivka znázorňujúca množstvo jedného druhu tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť pri rôznych cenách za predpokladu ceteris paribus.

Krivka ponuky (Supply curve)

ukazuje ako závisí ponúkané množstvo od ceny. V súlade so zákonom rastúcej ponuky má rastúci tvar. Krivka znázorňujúca množstvo tovaru, ktoré sú ochotní predávajúci (firmy) vyrobiť a predať pri rôznej úrovni cien za predpokladu ceteris paribus.

Krížová elasticita dopytu (Cross-elasticity of demand)

vyjadruje ako zmena ceny jedného tovaru ovplyvňuje dopyt po inom tovare a vypočítame ju ako pomer percentuálnej zmeny požadovaného množstva jedného tovaru k percentuálnej zmene ceny iného tovaru.

Kúpna sila (Purchasing power)

predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré je možné za určitý objem menovej jednotky kúpiť. Kúpna sila peňazí závisí od množstva peňazí v obehu a od ceny tovarov.

Kvantitatívna teória peňazí (Quantitative money theory)

vysvetľuje vzťah medzi množstvom peňazí a cenovou hladinou. Kvantitatívna teória peňazí vychádza z toho, že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu. Kúpna sila peňazí závisí od množstva peňazí v obehu a od ceny tovarov.

Kvóta (Quota)

kvantitatívne obmedzenie množstva dovážaného tovaru. Ide o jeden z nástrojov obchodnej politiky.

Lafferova krivka (Laffer curve)

vyjadruje vzťah medzi daňovými sadzbami a daňovými príjmami. Znázorňuje, že s rastom daňovej sadzby daňový príjem narastá, ale od určitého bodu začne klesať. Od tohto bodu začne príjem z daní klesať, pretože vysoké daňové sadzby znižujú motiváciu a ochotu pracovať a podnikať.

Lorenzova krivka (Lorenz curve)

je krivka, ktorá sa využíva na grafické znázornenie stupňa nerovnosti dôchodkov. Pri jej zostavovaní vychádzame z hypotetického predpokladu existencie absolútnej rovnosti a absolútnej nerovnosti v krajine.

Ľudská práca (Human labour)

predstavuje cieľavedomú ľudskú činnosť, ktorej výsledkom je vyprodukovaný produkt alebo poskytnutá služba. Odmenou za poskytnutú prácu je mzda.

Magický štvoruholník (Magic quadrangle)

slúži na grafické znázornenie štyroch cieľov hospodárskej politiky. Tvar a veľkosť plochy sú špecifické pre každú krajinu a vyjadrujú účinnosť realizovanej hospodárskej politiky.

Makroekonómia (Macroeconomics)

je oblasť ekonómie, ktorá skúma fungovanie ekonomiky ako celku. Zaoberá sa meraním celkovej výkonnosti ekonomiky pomocou makroekonomických ukazovateľov, ako je reálne HDP, miera nezamestnanosti alebo miera inflácie.

Medzera HDP (GDP gap)

rozdiel medzi potenciálnym HDP a skutočným HDP. Ak je skutočný produkt nižší ako potencionálny produkt, vtedy hovoríme o recesnej (deflačnej) medzere. Ak je skutočný produkt väčší ako potenciálny produkt, vzniká expanzívna (inflačná) medzera produktu.

Medziprodukty (Intermediate goods)

predstavujú hodnotu tovarov a služieb kúpených a použitých s cieľom vyrobiť nové tovary a služby. Medziprodukty zahŕňajú spotrebu materiálu, surovín, energie a nakupovaných služieb.

Menová únia (Monetary union )

skupina krajín, ktorá zdieľa spoločnú menu a realizuje sa spoločná menová politika. Národné centrálne banky sú nahradené spoločnou centrálnou bankou.

Metodológia ekonómie (Methodology of economics)

pomenúva súbor postupov a prístupov vo vedeckom bádaní. Zahŕňa niekoľko na seba nadväzujúcich fáz: proces pozorovania a analýz, formovanie hypotéz, testovanie hypotéz a ich interpretácia.

Miera nezamestnanosti (Unemployment rate)

je ukazovateľ veľkosti nezamestnanosti v krajine. Určujeme ju ako percentuálny podiel počtu nezamestnaných a počtu pracovnej sily. Nezamestnanosť najčastejšie meriame prostredníctvom výberových zisťovaní pracovných síl (ŠÚ SR) alebo prostredníctvom počtu evidovaných nezamestnaných na úradoch práce (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny).

Miera povinných minimálnych rezerv (Required minimum reserve ratio)

je miera, ktorú centrálna banka stanovuje komerčným bankám, keďže banky sú povinné viesť určitú sumu peňazí vo forme rezerv uložených na ich bežných účtoch v národnej centrálnej banke.

Mikroekonómia (Microeconomics)

je oblasť ekonómie, ktorá sa zaoberá analýzou správania jednotlivých ekonomických subjektov, ako sú jednotlivci, domácností, firmy alebo štát.

Mimopracovná sila (Out-of-work force)

ide o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, nepracuje z dôvodu choroby (invalidita) alebo si prácu nehľadá.

Minimálna mzda (Minimum wage)

predstavuje najnižšiu mzdu, ktorú sú podľa právnych predpisov povinní poskytovať zamestnávatelia zamestnancom. Minimálna mzda sa pravidelne upravuje podľa toho, ako sa zmenili životné náklady v danej krajine.

Monetárna politika (Monetary policy)

je forma hospodárskej politiky, ktorú vykonáva centrálna banka na zmiernenie cyklických výkyvov, a to ovplyvňovaním úrokových sadzieb a ponuky peňazí v ekonomike.

Monopol (Monopoly)

je forma nedokonalej konkurencie s jedinou firmou ako výlučným predajcom v danom odvetví, pričom neexistuje iné odvetvie, v ktorom by sa vyrábal blízky substitút.

Monopolistická konkurencia (Monopolistic competition)

je trhová štruktúra obsahujúca prvky dokonalej konkurencie a monopolu. Monopolistická konkurencia ako nedokonalá trhová štruktúra je charakterizovaná veľkým počtom výrobcov, diferenciáciou výrobku a voľným vstupom do odvetvia.

Monopolný zisk (Monopoly profit)

zisk, ktorý dosahuje monopol pri takom objeme výroby, pri ktorom hraničný príjem sa rovná hraničným nákladom a je splnená podmienka: P > MR= MC, keďže hraničný príjem monopolu je nižší ako cena.

Mzda (Wage)

je cenou práce. Výška mzdy je určovaná na trhu práce, a to vzájomným pôsobením ponuky (zo strany domácností) a dopytu (zo strany firiem) po práci. Rozlišujeme časovú a úkolovú mzdu.

Mzdová diskriminácia (Wage discrimination)

predstavuje rozdiely v mzdových podmienkach, ktoré vznikajú z dôvodu pohlavia, rasy alebo náboženského vyznania.

Nadmerná ponuka (Excess supply)

ponuka, ktorá sa vytvára pri vyššej cene, než je rovnovážna cena. Dochádza k prebytku tovarov.

Nadmerný dopyt (Excess demand)

dopyt, ktorý sa vytvorí pri nižšej cene, než je rovnovážna cena. Dochádza k nedostatku tovarov.

Nástroje monetárnej politiky (Monetary policy tools)

slúžia na ovplyvňovanie ponuky peňazí a úrokových sadzieb. Patria sem: operácie na voľnom trhu, úrokové sadzby centrálnej banky, stanovenie povinnej miery rezerv a intervencie na devízových trhoch.

Nedobrovoľná nezamestnanosť (Involuntary unemployment)

vzniká za predpokladu, že mzdy sú nepružné. Ak je na trhu vyššia mzda ako rovnovážna, vzniká prebytok ponuky práce, keďže pri vyššej mzde je viac obyvateľov ochotných pracovať, ale naopak, pri vyššej mzde je dopytované množstvo pracovníkov nižšie.

Nedokonalá konkurencia (Imperfect competition)

trhová štruktúra, ktorá prevláda v odvetviach, kde jednotliví predávajúci môžu do určitej miery kontrolovať cenu svojej produkcie, čo však neznamená, že firma má absolútnu kontrolu nad cenou svojho produktu. Nedokonalá konkurencia sa člení na tri základné typy: monopol, oligopol a monopolistickú konkurenciu.

Nezamestnaní (Unemployed)

predstavujú tú časť práceschopného obyvateľstva, ktorí nemajú prácu, ale aktívne si prácu hľadajú. To znamená, že sú zaregistrovaní u sprostredkovateľa práce (v podmienkach SR na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny).

Nominálna mzda (Nominal wage)

je suma peňazí, ktorú pracovník dostáva za vykonanú prácu.

Nominálny HDP (Nominal GDP)

vyjadruje hodnotu výstupu v danom období v trhových cenách tohto obdobia, t.j. v bežných trhových cenách. Keďže tieto ceny sa v dôsledku inflácie každoročne menia, neposkytuje nominálny HDP objektívne údaje o zmenách v množstvo vyrobených tovarov a poskytnutých služieb.

Nominálny výmenný kurz (Nominal exchange rate)

pomer v akom sa navzájom vymieňajú dve meny. Cena meny vyjadrená v zahraničných menách.

Normatívna ekonómia (Normative economics)

skúma ekonomické javy podľa toho, ako by mali vyzerať. Ekonomickú realitu zároveň hodnotí a ponúka odporúčania na riešenie konkrétnych problémov.

Obchodná bilancia (Balance of trade)

časť bežného účtu platobnej bilancie, ktorá zahŕňa dovoz a vývoz tovarov.

Obchodná politika (Trade policy)

politika vlády, ktorej cieľom je bezprostredne ovplyvňovať množstvo dovážaných a vyvážaných tovarov a služieb.

Odvodený dopyt (Derived demand)

ide o dopyt po výrobných faktoroch, ktorý je odvodeným dopytom od dopytu po tovaroch a službách vyrábaných, resp. poskytovaných danými výrobnými faktormi.

Okunov zákon (Okun’s law)

vyjadruje empirický vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou rastu hrubého domáceho produktu. Podľa tohto zákona, ak skutočný produkt klesne o 2 % vo vzťahu k potenciálnemu produktu, miera nezamestnanosti sa zvýši o 1 %.

Oligopol (Oligopoly)

je trhová štruktúra nedokonalej konkurencie, ktorá sa vyznačuje nízkym počtom firiem s významným podielom na trhu. Firmy sa pri rozhodovaní vzájomne ovplyvňujú.

Omyl post-hoc (Post-hoc fallacy)

znamená, že nesprávne predpokladáme, že jeden jav vyvolal iný jav, hoci tomu tak nie je. Ide o nesprávne chápanie kauzálnej závislosti, teda o chybné určenie vzťahu príčina-následok.

Operácie na voľnom trhu (Open market operations)

predstavujú nákup alebo predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou, čím sa zvýši alebo zníži ponuka peňazí v ekonomike.

Ordinalistický prístup k meraniu užitočnosti (Ordinal utility approach)

prístup, ktorý zdôrazňuje princíp preferencií spotrebiteľského koša.

Otvorená ekonomika (Open economy)

ekonomika, ktorá obchoduje s ostatnými krajinami sveta. Stupeň otvorenosti možno vyjadriť ako podiel exportu a/alebo importu na HDP krajiny.

Pásmo voľného obchodu (Free trade area)

sa považuje za najjednoduchšiu formu ekonomického prepojenia krajín. Pri jeho budovaní sa odstraňujú clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami.

Peniaze (Money)

predstavujú aktívum (statok), ktorý spĺňa funkcie peňazí. Nevyhnutnou podmienkou je všeobecná akceptovateľnosť, týchto funkcií pre dané aktívum (statok). Niekedy sa za peniaze pokladá aj aktívum, ktoré spĺňa len funkciu sprostredkovateľa výmeny.

Phillipsova krivka (Phillips curve)

vyjadruje vzájomný vzťah medzi infláciou a mierou nezamestnanosti. Pôvodná Phillipsova krivka vyjadruje vzťah medzi mierou zmeny nominálnych miezd a mierou nezamestnanosti (A.W. Phillips, 1958). K náhrade miery zmeny nominálnych miezd infláciou došlo v roku 1960 autormi P.A. Samuelson a R.M. Solow. Phillipsova krivka má negatívny sklon a hyperbolický tvar. Monetaristi rozlišujú krátkodobú a dlhodobú Phillipsovu krivku. Dlhodobá Phillipsova krivka je vertikálna a zodpovedá úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti.

Platobná bilancia (Balance of payments)

všetky ekonomické transakcie krajiny s ostatnými krajinami. Tvorí ju bežný účet, kapitálový účet a finančný účet, štatistické diskrepancie a celková bilancia.

Plávajúci výmenný kurz (Floating exchange rate)

výmenný kurz určený na devízovom trhu dopytom a ponukou po mene, bez zásahu centrálnej banky.

Pôda (Land)

je primárny výrobný faktor, ktorý sa používa na poľnohospodárske účely, ako aj na iné účely, napríklad infraštruktúru a bytovú výstavbu. Cenou pôdy pri prenájme je renta.

Podmienka ceteris paribus (Condition ceteris paribus)

znamená, že jav skúmame za inak nezmenených podmienok. Teda, ak skúmame vplyv jedného meniaceho sa faktora, ostatné faktory musia ostať nezmenené. Nedodržanie tejto podmienky znamená, že by sme nevedeli určiť, ktorý faktor a akým spôsobom sa na zmene sledovanej premennej podieľa.

Podnikanie (Business)

predstavuje sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku. Základnou právnou normou, ktorá upravuje pojem podnikanie, je Obchodný zákonník.

Ponuka (Supply)

je množstvo tovaru a služieb, ktoré sú predávajúci ochotní ponúknuť v závislosti od ceny. Čím vyššia je cena, tým väčšie je ponúkané množstvo. Platí zákon rastúcej ponuky.

Ponuka peňazí (Money supply)

je celkovo množstvo peňazí v obehu. Podľa likvidity môžeme ponuku peňazí rozdeliť na jednotlivé peňažné agregáty, ako napríklad M1, M2, M3.

Ponukový šok (Supply-side shock)

je náhla a neočakávaná zmena agregátnej ponuky, ktorá má pozitívny alebo negatívny vplyv na zmenu produktu a zmenu cenovej hladiny.

Potenciálny produkt (Potential product)

je najvyššia dlhodobo udržateľná úroveň reálneho produktu, ktorú môže ekonomika trvale dosahovať za predpokladu plného využívania zdrojov, t.j. pri existencii prirodzenej miery nezamestnanosti a pri stabilnej cenovej hladine.

Pozitívna ekonómia (Positive economics)

skúma ekonomické javy na základe faktov, štatistických údajov a empirických poznatkov. Pozitívna ekonómia neposudzuje, či niektoré javy sú dobré alebo zlé.

Pracovná sila (Workforce)

predstavuje všetko práceschopné obyvateľstvo, teda dospelé obyvateľstvo, ktoré je schopné pracovať. Môžeme ho určiť ako počet zamestnaných a nezamestnaných. V štatistických prehľadoch sa často uvádza ako počet obyvateľstva vo veku 15 až 64 rokov.

Prebytok spotrebiteľa (Consumer surplus)

predstavuje hodnotu rozdielu medzi cenou, za ktorú by bol spotrebiteľ ochotný tovar alebo službu nakúpiť a cenou, za ktorú tovar alebo službu na trhu skutočne nakúpi.

Prebytok výrobcu (Producer surplus)

predstavuje hodnotu rozdielu medzi cenou, za ktorú by bol výrobca ochotný tovar alebo službu predať a cenou, za ktorú tovar alebo službu na trhu skutočne predá.

Priemerné celkové náklady (Average total cost)

sú celkové náklady firmy pripadajúce na jednotku produkcie. Vypočítame ich ako podiel celkových nákladov k počtu vyrobených jednotiek produkcie.

Priemerné veličiny (Average quantities)

slúžia nám na vyjadrenie hodnoty pripadajúcej na zvolenú jednotku, napr. na náklady pripadajúce na jednotku produkcie (priemerné náklady) alebo príjem pripadajúci na jednotku predaného tovaru alebo služby (priemerný príjem).

Priemerný príjem (Average revenue)

vyjadruje peňažnú sumu, ktorú firma získala z predaja jednotky produkcie. Priemerný príjem vypočítame ako podiel celkového príjmu a objemu produkcie.

Priemerný sklon k spotrebe (Average propensity to consume)

predstavuje podiel spotreby na dôchodku, teda aká časť dôchodku sa vynaloží na nákup spotrebných tovarov a služieb.

Priemerný sklon k úsporám (Average propensity to save)

predstavuje podiel úspor na dôchodku, teda aká časť dôchodku sa usporí.

Prirodzená miera nezamestnanosti (Natural unemployment rate)

je taká miera nezamestnanosti, kedy je trh práce a trh statkov v rovnováhe. To znamená, že existuje taká miera nezamestnanosti, kde nevznikajú tlaky na nárast, ani na pokles cenovej hladiny a inflácia je stabilná. Prirodzená miera nezamestnanosti je dlhodobo udržateľná najnižšia miera nezamestnanosti, ktorá vzniká pri plnom využití zdrojov a zodpovedá úrovni potenciálneho produktu.

Problém čierneho pasažiera (Black passenger problem)

ide o problém, keď pri spotrebe statkov nie je možné vylúčiť zo spotreby jednotlivca, ktorý tieto statky užíva, ale za ne neplatí. To znamená, že využíva tovary a služby, na ktorých výrobu alebo poskytovanie neprispieva.

Produkčná funkcia (Production function)

je funkcia, ktorá vyjadruje vzťah medzi množstvom potrebných vstupov a množstvom výstupu, ktorý sa výrobnou činnosťou dosiahne.

Produkčná medzera (Production gap)

vzniká ako rozdiel medzi potenciálnym a skutočným produktom. Rozlišujeme inflačnú a recesnú (deflačnú) medzeru.

Produktivita práce (Labour productivity)

predstavuje hodnotu tovarov a služieb, ktoré pracovník vyrobí za určité obdobie. Produktivitu práce ovplyvňujú: ľudský kapitál, fyzický kapitál, technologické zmeny, inovácie, pôda a prírodné zdroje, podnikateľské schopnosti, spoločenské a inštitucionálne prostredie.

Protekcionizmus (Protectionism)

opatrenia zo strany štátu a jeho inštitúcií, ktoré sú zamerané na ochranu vnútorného trhu, resp. domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou

Protimonopolné zákonodarstvo (Antitrust legislation)

znamená ovplyvňovanie štruktúry odvetvia a správania sa firiem. Hlavným cieľom protimonopolného regulovania je zvýšiť ekonomickú efektívnosť a konkurenciu na trhu.

Reálna mzda (Real wage)

je hodnota statkov, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť.

Reálny HDP (Real GDP)

meria sa a vyjadruje v stálych cenách základného roka, a tak zachytáva zmeny v množstve vyrobených tovarov a poskytnutých služieb v rôznych časových obdobiach.

Recesia (Recession)

je fáza ekonomického cyklu, keď nastal výrazný pokles rastu ekonomiky, znižuje sa agregátny dopyt a výroba, nezamestnanosť rastie.

Renta (Rent)

je cenou pôdy pri jej prenájme. Renta závisí od vývoja dopytu po pôde.

Reštriktívna monetárna politika (Contractionary monetary policy)

ide o typ monetárnej politiky, ktorý realizuje centrálna banka s cieľom znižovať peňažnú zásobu a zvyšovať úrokovú mieru.

Revalvácia (Revaluation)

oficiálne zvyšovanie hodnoty meny, zhodnotenie meny.

Rovnovážna cena (Equilibrium price)

je trhová cena, pri ktorej nevzniká ani nedostatok, ani prebytok na trhu.

Slumpflácia (Slumpflation)

prejavuje sa znížením skutočného produktu pri súčasnom výraznom raste celkovej cenovej hladiny.

Spoločný trh (Single market)

zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pre voľný pohyb pracovných síl a kapitálu.

Spotreba (Consumption)

tvorí významnú zložku agregátneho dopytu. Časť disponibilného dôchodku, ktorú spotrebiteľ minie. Spotrebu tvorí autonómna časť závislá na dôchodku a indukovaná časť nezávislá na dôchodku.

Stagflácia (Stagflation)

ide o spojenie inflácie a stagnácie výroby pri súčasnom raste nezamestnanosti.

Štátny rozpočet (Government budget)

predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov štátu. Ide o centralizovaný peňažný fond, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného spôsobu rozdeľovania. Štátny rozpočet môže byť vyrovnaný, prebytkový alebo deficitný.

Strata mŕtvej váhy (Deadweight loss)

vyjadruje, o koľko sa znížil blahobyt spoločnosti v dôsledku neefektívnosti trhu. Ide o stratu celkovej užitočnosti spoločnosti z dôvodu, že monopol predáva za vyššie ceny a produkuje nižší objem produkcie ako by tomu bolo v prípade, ak by sa firma nachádzala v podmienkach dokonalej konkurencie.

Štrukturálna nezamestnanosť (Structural unemployment)

vzniká ako dôsledok nerovnováhy na trhu práce, kde narastá dopyt po práci v jednom odvetví hospodárstva a naopak, narastá ponuka práca v inom odvetví hospodárstva.

Teória preferencie likvidity (Liquidity preference theory)

vysvetľuje motívy dopytu po peniazoch podľa Keynesa. Ide o transakčný, opatrnostný a špekulačné motív.

Transferové platby (Tranfer payments)

platby štátu alebo štátnych inštitúcií jednotlivcom, ktoré sa neposkytujú výmenou, nevyžadujú si protihodnotou (napríklad platby sociálneho zabezpečenia, prídavky na deti, dotácie poľnohospodárom).

Transmisný mechanizmus (Transmission mechanism)

je mechanizmus vyjadrujúci, ako sa zmeny v ponuke peňazí transformujú do zmien v produkte, zamestnanosti a cien.

Trh výrobných faktorov (Market of production factors)

na tomto trhu dochádza k nákupu a predaju výrobných faktorov

Trhový mechanizmus (Market mechanism)

predstavuje súhrn vzťahov a procesov, prostredníctvom ktorých kupujúci a predávajúci na seba navzájom pôsobia, aby určili na trhu rovnovážne ceny a množstvo tovarov a služieb. K hlavným prvkom trhového mechanizmu patrí vytváranie dopytu, vytváranie ponuky, vytváranie rovnovážnej ceny a konkurencia.

Triáda ekonomických otázok (Triad of economic issues)

ide o tri základné otázky, ktoré rieši každý ekonomický systém

Úrok (Interest)

je cenou kapitálu. Úrok je výnos platený tým subjektom, ktoré požičiavajú peniaze.

Úroková miera (Interest rate)

ukazovateľ vyjadrujúci stupeň zhodnocovania pôžičkového kapitálu.

Úrokový diferenciál (Interest differential)

rozdiel medzi úrokovou mierou doma a v zahraničí.

Úspory (Savings)

predstavujú časť disponibilného dôchodku, ktorá sa neminie, ale ušetrí.

Utopené náklady (Sunk cost)

sú to náklady, ktoré sme v minulosti vynaložili ale v súčasnosti nám neprinášajú žiaden úžitok a pre súčasné rozhodovanie sa sú irelevantné.

Užitočnosť (Utility)

subjektívny pocit uspokojenia, ktorý vzniká uspokojovaním potrieb.

Väzňova dilema (Prisoner's dilemma)

je súčasťou teórie hier. Ide o hru, v ktorej každý z hráčov má dominantnú stratégiu a pokiaľ sa tejto individuálnej dominantnej stratégii všetci hráči držia, celkové výsledky sú horšie ako v prípade, keby sa držali spoločnej stratégie.

Verejná regulácia monopolov (Public regulation of monopolies)

znamená reguláciu ceny, reguláciu zisku a reguláciu výstupu. Cenu je možné regulovať na úrovni hraničných nákladov alebo na úrovni priemerných celkových nákladov.

Verejné statky (Public goods)

sú statky, ktoré môžu spotrebitelia spotrebúvať spoločne tak, že spotreba jedného takéhoto statku jedným spotrebiteľom neznižuje spotrebu iných spotrebiteľov. Verejný statok sa vyznačuje nerivalitou spotreby, nevylučiteľnosťou zo spotreby a nedeliteľnosťou.

Výmenný kurz (Exchange rate)

predstavuje peňažný vzťah medzi domácou a zahraničnou menou. Je to pomer, v akom sa mena jednej krajiny vymieňa za menu inej krajiny. Je to cena jednej meny vyjadrená v inej mene.

Vývoz (Export)

je hodnota tovarov a služieb, ktoré boli vyprodukované v domácej ekonomike a predávajú sa v zahraničí.

Zabudované stabilizátory (Built-in stabilizers)

táto skupina fiškálnych nástrojov pôsobí po zavedení automaticky a na vývoj ekonomiky pôsobia anticyklicky, teda zmierňujú recesiu a utlmujú expanziu, čím zabraňujú vysokým výkyvom ekonomického vývoja. Zabudovanými stabilizátormi sú napríklad: systém progresívneho zdanenia dôchodkov, poistenie v nezamestnanosti, subvencie k poľnohospodárskym produktom.

Zákon klesajúceho dopytu (Law of demand)

vysvetľuje správanie spotrebiteľov na trhu, ktorí pri poklese ceny istého tovaru zvýšia nákup požadovaného množstva tovaru a naopak pri raste ceny daného statku svoje nákupy obmedzia.

Zákon klesajúcich výnosov (Law of diminishing returns)

vyjadruje, že s postupným pridávaním variabilného výrobného faktora do výroby, pričom ostatné výrobné faktory ostávajú nezmenené, celkový produkt rastie, ale jeho prírastok je čoraz nižší.

Zákon rastúcej ponuky (Law of supply)

vysvetľuje správanie firiem na trhu, ktorí pri raste ceny istého tovaru zvýšia ponuku predávaného množstva tovaru a naopak pri poklese ceny daného tovaru firmy obmedzia jeho produkciu.

Zákon vzácnosti (Law of scarcity)

vyjadruje, že statky sú vzácne preto, lebo obmedzenosť zdrojov neumožňuje vyrábať všetko a spoločnosť sa musí rozhodnúť, ktoré statky sú pre ňu prospešnejšie.

Zalomená krivka dopytu (Kinked demand curve)

model oligopolu, kde sa krivka dopytu zalomí, dôsledkom rozdielnej reakcii súperiacich firiem na zmenu ceny jednej firmy.

Zámerné (diskrétne) opatrenia (Intentional discreet measures)

sú to nástroje, ktoré sú jednorazové rozhodnutia a pôsobia po ich prijatí. K týmto nástrojom zaraďujeme zmenu daňových sadzieb, zmenu vládnych výdavkov a zmenu v štruktúre vládnych výdavkov.

Zamestnaní (Employed)

sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu. Taktiež sú to ľudia, ktorí majú prácu, ale v súčasnosti nepracujú kvôli chorobe, dovolenke, štrajku, atď.