Otestuj sa!

1. Skutočnosť, že postupným uspokojovaním určitej potreby intenzita užitočnosti klesá, vyjadruje

prvý Gossenov zákon druhý Gossenov zákon zákon racionálneho spotrebiteľa tretí Gossenov zákon

2. Spotrebiteľ pri rozhodovaní o tom, ktoré statky nakúpi dáva do pomeru dve veličiny

užitočnosť a peňažné výdavky, ktoré musí vynaložiť hraničnú užitočnosť a celkovú užitočnosť dôchodok a cenu produkcie, ktorú spotrebúva hraničnú užitočnosť a priemernú užitočnosť

3. Užitočnosť vyjadruje pocit spotrebiteľa a je to kategória

objektívna spotrebiteľská subjektívna kvantifikovateľná

4. Pre celkovú užitočnosť vo všeobecnosti platí, že

klesá s rastúcim množstvom spotrebovávaného tovaru klesá priamo úmerne s rastúcim množstvom spotreby rastie nepriamo úmerne s množstvom spotreby rastie s rastúcim množstvom spotrebovávaného tovaru

5. Hraničná užitočnosť (MU) vyjadruje

prírastok celkovej užitočnosti ak spotrebiteľ zvyšuje spotrebu statku o jednu jednotku vzťah medzi mierou a intenzitou uspokojovania potrieb vzťah medzi množstvom spotrebovávaných statkov a dôchodkom spotrebiteľa pomer medzi celkovou užitočnosťou a intenzitou potrieb

6. Hraničná užitočnosť s rastom množstva spotrebovaných statkov

rastie nemení sa klesá rovnomerne rastie

7. Skutočnosť o koľko vzrastie užitočnosť, keď sa množstvo spotrebovávaného tovaru zvýši o jednotku je vyjadrením

celkovej užitočnosti hraničnej užitočnosti priemernej užitočnosti indiferenčnej krivky

8. Podľa kardinálneho prístupu je spotrebiteľ v rovnováhe, keď pomer hraničnej užitočnosti k cene spotrebovávaného statku u všetkých spotrebovávaných statkov

je väčší je menší sa rovná sa nikdy nerovná

9. Indiferenčná krivka vyjadruje kombinácie dvoch statkov

prinášajúcich spotrebiteľovi rovnakú užitočnosť spotrebovávaných pre ich nevylučiteľnosť zo spotreby prinášajúcich spotrebiteľovi nižšiu užitočnosť kupovaných pre ich vysokú kvalitu

10. Indiferenčná mapa vyjadruje

sieť indiferenčných kriviek, ktoré sa vzďaľujú od bodu 0 a nikdy sa nepretnú sústavu indiferenčných kriviek, ktoré sa pretínajú v bode rovnováhy spotrebiteľa súbor indiferenčných kriviek rovnobežných s dôchodkovou priamkou spotrebiteľa súhrn spotrebiteľských preferencií a predstáv výrobcov

11. Dôchodková priamka vyjadruje

všetky dostupné kombinácie dvoch spotrebovávaných statkov pri plnom využití dôchodku všetky dostupné kombinácie spotrebovávaných statkov pri neúplnom využití dôchodku akúkoľvek kombináciu statkov, ktoré sú žiadané v spotrebe stupeň rovnosti resp. nerovnosti pri rozdeľovaní dôchodkov

12. Spotrebiteľ sa nachádza v rovnováhe v bode

ktorý leží na jeho dôchodkovej krivke a pretína sa s najvyššou indiferenčnou krivkou ktorý leží pod maximálne položenou indiferenčnou krivkou ktorý leží na najvyššej indiferenčnej krivke v ktorom je dôchodková priamka dotyčnicou niektorej z indiferenčných kriviek

13. Zmena dôchodku (jeho zvýšenie) spôsobuje posun dôchodkovej priamky, a to

rovnobežne doprava hore rovnomerne a horizontálne vertikálne rovnobežne doľava dole

14. Zmena cien spôsobuje v dôchodkovej priamke

zmenu jej tvaru zmenu jej sklonu zmenu horizontálnu zmenu vertikálnu

15. Neoklasické teórie správania spotrebiteľa (kardinálna a ordinálna) vychádzajú z predstavy

racionálneho výrobcu, ktorý maximalizuje svoj zisk racionálneho spotrebiteľa racionálnych výrobcov a spotrebiteľov, ktorí sledujú svoj cieľ spotrebiteľa, ktorý uprednostňuje hraničnú užitočnosť pred celkovou užitočnosťou

16. Podľa kardinalistického prístupu spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, keď nakupuje statky dovtedy, kým

sa klesajúca krivka hraničnej užitočnosti nedotkne krivky indiferencie sa ceny všetkých spotrebovávaných statkov nevyrovnajú pomer hraničnej užitočnosti a ceny je rovnaký u všetkých spotrebovávaných statkov sa hraničné užitočnosti nerovnajú celkovej užitočnosti u všetkých spotrebovávaných statkov

17. Substitučný efekt poklesu ceny jedného tovaru pri nezmenenej cene druhého tovaru vedie

k uprednostňovaniu drahšieho tovaru v spotrebe k substitúcii luxusného tovaru tzv. inferiórnym statkom k substitúcii relatívne drahšieho tovaru druhým relatívne lacnejším tovarom k substitúcii daného tovaru komplementárnymi statkami

18. Rovnováha spotrebiteľa závisí od

výšky dôchodku spotrebiteľa výšky cien tovarov a služieb výšky cien komplementárnych tovarov a substitučných tovarov prístupu k merateľnosti užitočnosti

19. Podľa druhého Gossenovho zákona spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, keď nakupuje statky dovtedy, kým

sa klesajúca krivka hraničnej užitočnosti nedotkne krivky indiferencie sa pomer hraničnej užitočnosti a ceny jednotlivých statkov nevyrovná spotrebiteľ neminie svoj dôchodok sa hraničné užitočnosti nerovnajú celkovej užitočnosti

20. Trhový dopyt dostaneme ako

súčin cien a množstiev požadovaného tovaru podiel cien a množstiev požadovaných tovarov rozdiel všetkých spotrebovávaných tovarov vo vzťahu k ich cenám súčet množstiev tovaru, ktoré budú požadovať všetci spotrebitelia

Detaily používateľa

Meno
E-mail

Rovnováha spotrebiteľa