Learn Economics
O projekte
Ako to funguje?
Vzdelávacie moduly
Vzdelávacie videá
Prípadové štúdie
Interaktívne grafy
Otestuj sa!
Knihy o ekonómii
Slovník ekonomických pojmov
Známi ekonómovia
Príklady z ekonómie
Finančná gramotnosť
Ekonómia hrou
Náš tím
Kontakt
Nedokonalá konkurencia. Monopol
1.
Na nedokonale konkurenčných trhoch firma
môže ovplyvniť cenu svojho produktu
je cenový príjemca
je cenový tvorca aj pre firmy mimo odvetvia
nemôže ovplyvniť cenu svojej produkcie
2.
Trh s jedinou firmou ako výlučným predajcom v danom odvetví, pričom neexistuje iné odvetvie, v ktorom by sa vyrábal blízky substitút výrobku tejto firmy, sa nazýva
homogénny oligopol
firma monopolistickej konkurencie
monopol
absolútne koncentrovaný oligopol
3.
Trhová štruktúra s veľkým počtom predávajúcich, ktorí ponúkajú diferencované výrobky, sa nazýva
heterogénny oligopol
dokonale konkurenčná firma
relatívne koncentrovaný oligopol
monopolistická konkurencia
4.
Krivka dopytu nedokonale konkurenčnej firmy má klesajúci tvar, pretože
ak sa firma rozhodne zvýšiť cenu produktu, musí postupne znižovať cenu
firma môže predať akékoľvek množstvo tovarov za danú cenu
ak firma zvýši cenu svojich produktov, musí očakávať rast požadovaného množstva
krivka dopytu pri danej trhovej cene je dokonale elastická
5.
Vznik nedokonalej konkurencie podmieňuje
vlastníctvo výrobných faktorov každou firmou v odvetví, klesajúce úspory z rozsahu a zákonné opatrenia vlády
akýkoľvek počet výrobcov, ale žiaden nie je schopný ovplyvniť ceny predávaných produktov
vlastníctvo výrobných faktorov jednou firmou, úspory z rozsahu a legislatívne obmedzenia vlády
vlastníctvo inputov ku ktorým existuje substitút, vznikajúce úspory z rozsahu a zákonné opatrenia vlády
6.
Ak jedna firma môže zabezpečiť ponuku tovarov alebo služieb na trhoch s nižšími nákladmi, ako keď sa na trhu nachádzajú dve alebo viac firiem, ide o
prirodzený monopol
administratívny monopol
relatívny monopol
úplný monopol
7.
Medzi legislatívne opatrenia, ktorými vláda môže obmedziť konkurenciu v určitom odvetví patria
stanovenie maximálnych a minimálnych cien v určitých odvetviach
patenty, licencie, copyrightové práva
dovozné a vývozne obmedzenia a cenové stropy
stanovenie minimálnych cien
8.
Pre monopol platí, že hraničné príjmy z predaja ďalšej jednotky sú
vždy menšie než trhová cena
vždy väčšie než trhová cena
rovnaké ako trhová cena
vždy menšie než hraničné náklady
9.
Krivka hraničného príjmu monopolu
má strmší sklon ako krivka dopytu monopolu
má rovnaký sklon ako krivka dopytu monopolu
začína v inom bode na vertikálnej osi ako krivka dopytu monopolu
je totožná s krivkou dopytu monopolu
10.
Hraničné príjmy monopolu dosahujú záporné hodnoty, ak platí
dopyt je elastický
dopyt je neelastický
ponuka monopolu je elastická
hraničné príjmy monopolu nemôžu nadobúdať záporné hodnoty
11.
Podmienka maximalizácie zisku v prípade monopolu má tvar
P > MR = MC
P < MR = MC
P = MR = MC
P = MR < MC
12.
Pri grafickom zobrazení rovnováhy monopolu priesečník kriviek hraničných nákladov a hraničných príjmov určuje
množstvo produkcie, pri ktorom monopol maximalizuje zisk
množstvo produkcie, pri ktorom dosahuje monopol najnižšie priemerné náklady
cenu produkcie, pri ktorej monopol maximalizuje zisk
cenu produkcie, pri ktorej dosahuje monopol najnižšie hraničné náklady
13.
Monopol oceňuje svoje výrobky
pod úrovňou hraničných nákladov
pod úrovňou hraničných príjmov
nad úrovňou hraničných nákladov
pod úrovňou priemerných celkových nákladov
14.
Veľkosť zisku monopolistu môžeme vypočítať nasledovne
zisk = (P x Q) - (MC x Q)
zisk = (MR x Q) - (ATC x Q)
zisk = (P x MR) - (AVC x Q)
zisk = (P x Q) - (ATC x Q)
15.
Metóda stanovenia rozdielnych cien za rovnaké tovary a služby pre rôznych kupujúcich sa nazýva
cenová konkurencia
cenová bonifikácia
cenová diskriminácia
cenová stratifikácia
16.
Druhý stupeň cenovej diskriminácie vzniká vtedy, keď
monopol nadmerne zvyšuje cenu produkcie
monopol predáva produkciu spotrebiteľovi, ktorý si ho najviac cení
cena za jednotku produkcie je konštantná
jednotlivé výrobky predáva monopol za rôzne ceny, a to podľa počtu statkov, ktoré spotrebiteľ nakúpi
17.
Tretí stupeň cenovej diskriminácie znamená, že
spotrebitelia sú rozdelení na niekoľko skupín a statky sú predávané za rôzne ceny podľa toho, o akú skupinu ide
cena za jednotku produkcie závisí od veľkosti nákupu, ktorý spotrebiteľ uskutoční
monopol svojich spotrebiteľov jednotlivo odlišuje
sa minimalizujú náklady pri predaji
18.
Ak sú spotrebitelia rozdelení do niekoľkých segmentov trhu a každý segment je charakterizovaný inou cenovou elasticitou dopytu, ide o
cenovú diskrimináciu prvého stupňa
cenovú diskrimináciu druhého stupňa
cenovú diskrimináciu tretieho stupňa
cenovú diskrimináciu v čase
19.
Monopol v porovnaní s dokonalou konkurenciou
predáva za vyššiu cenu a produkuje väčší objem produkcie
predáva za nižšiu cenu a produkuje väčší objem produkcie
predáva za vyššiu cenu a produkuje menší objem produkcie
predáva za nižšiu cenu a produkuje menší objem produkcie
20.
Strata mŕtvej váhy v prípade monopolu vyjadruje
sumu, ktorú získal monopol za svoje statky po odpočítaní nákladov
náklady, ktoré monopol musí odpočítať od svojich ziskov
náklady, ktoré vznikajú monopolu v dôsledku prebytku spotrebiteľa
hodnotu, o koľko sa znížil blahobyt na trhu v dôsledku neefektívnosti monopolu
Detaily používateľa
Meno
E-mail
Skontroluj si svoje výsledky!
Tento projekt je podporovaný
Kultúrna a edukačná grantová agentúra MŠVVaŠ SR (KEGA)