Jedným z predpokladov nárastu ekonomickej výkonnosti, ktorá vedie ku zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života je inovačná schopnosť krajiny. Inovácie, ktoré sú zdrojom pokroku umožňujú krajinám produkovať väčšie množstvo tovarov a služieb, alebo produkovať kvalitnejšie a užitočnejšie produkty. Inými slovami, čím viac dokáže krajina vytvárať inovácie alebo aspoň adaptovať novovzniknuté technológie, tým vyššiu ekonomickú výkonnosť, a s ňou spojenú vyššiu kvalitu života krajina dosahuje. Významným aspektom je taktiež, že inovácie nemajú len krátkodobý charakter, ale dlhodobo umožňujú krajine zvyšovať jej potenciálny produkt a umožňujú udržateľnosť ekonomického rastu. Na inovačnú kapacitu alebo inovačnú aktivitu vplýva množstvo faktorov, akými sú vzdelanostná štruktúra, podpora podnikania alebo celkovo kvalita podnikateľského prostredia, využívanie informačných a komunikačných technológií v súkromnom ako aj verejnom sektore a podobne. Práve takéto faktory zahŕňa Európska Inovačná Tabuľka (European Innovation Scoreboard - EIS). Tento index poskytuje hodnotenie výskumných a inovačných aktivít krajín Európskej únie (EÚ), ako aj niektorých vybraných iných európskych krajín. Na základe dosiahnutého inovačného indexu sa potom krajiny delia na: inovačných lídrov, silných inovátorov, miernych inovátorov a novovznikajúcich inovátorov.
Na základe EIS pre rok 2025 vieme určiť, že najinovatívnejšou krajinou EÚ je Švédsko, nasledované Dánskom a Holandskom. Na opačnom spektre, teda najmenej inovujúce krajiny sa nachádza Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko. Hoci Slovensko nie je medzi tromi poslednými krajinami v rebríčku, je hneď štvrté po trojici najhorších. Situácia v stredoeurópskom regióne vôbec nie je priaznivá, nakoľko piate a šieste najhoršie miesto patrí Poľku a Maďarsku. Ani Česko nie je oveľa vyššie v rebríčku a patrí mu deviate miesto od konca, resp. devätnáste miesto. Ak by sme sa na EIS pozerali celosvetovo, EÚ potrebuje v oblasti inovácií určite napredovať rýchlejšie a v roku 2025 sa umiestnila na šiestom mieste (do úvahy sa berie EÚ ako celok). Prvú pozíciu v roku 2025 dosiahla Južná Kórea, ktorú nasledovala Kanada, Čína, USA a Austrália.
- Na základe grafickej analýzy porovnajte úroveň inovačnej aktivity Slovenska a iných krajín EÚ, ktoré so Slovenskom spoločne v roku 2004 vstúpili do EÚ.
- Skúste sa zamyslieť, prečo medzi týmito krajinami pozorujeme výrazné rozdiely v ich inovačnej aktivite? Aké dôvody, ktoré spôsobili túto inovačnú medzeru považujete za najvýraznejšie?
- Aké sú dôvody zaostávania inovačnej aktivity EÚ v porovnaní s inými svetovými krajinami?
- Skúste sa zamyslieť a uveďte príklad, ako inovácia (inovácie), resp. inovačná aktivita umožnila zlepšenie Vašej kvality života, alebo prispela ku zlepšeniu Vašej pracovnej výkonnosti prejavujúcej sa vo vyššej produktivite a následne vyššom ohodnotení.
