Aký je vývoj zadlžovania domácností na Slovensku?

Zadlžovanie domácností sa stalo bežnou súčasťou života v rozvinutých aj rozvíjajúcich sa ekonomikách vrátane Slovenska. Podľa údajov MMF bola zadlženosť slovenských domácností v roku 2020 na úrovni 47,48 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti roku 1995, kedy bola hodnota daného ukazovateľa 3,63 %. Navyše, zadlženosť slovenských domácností je v súčasnosti najvyššia spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky.

Podstatou zadlžovania je preferovanie súčasnej spotreby, aj za cenu pôžičky a platenia úrokov pred sporením a odkladaním spotreby do budúcnosti. Ľudia si vyberajú z dvoch možností: buď odložiť spotrebu a najskôr si potrebnú sumu nasporiť, alebo si dožičiť spotrebu hneď, hoci aj za požičané peniaze a v budúcnosti splácať úver aj s úrokmi. Zadlžovanie domácností ovplyvňujú najmä príjmy domácností, ktoré dosahujú v rôznych fázach života rôznu výšku, ale aj hodnota majetku, ktorým domácnosti disponujú.

Domácnosti si najmä v dobrých časoch požičiavajú na financovanie svojich bežných aj dlhodobých potrieb, v dôsledku čoho zveľaďujú svoj majetok a súčasne zvyšujú dopyt, čo môže mať pozitívny vplyv na rast ekonomiky. Prílišný rast zadlženosti domácností však môže mať aj nepriaznivé účinky na makroekonomickú a finančnú stabilitu. Viaceré empirické štúdie potvrdzujú, že nadmerný rast zadlženosti zvyšuje pravdepodobnosť finančných kríz, prehlbuje jej dôsledky a znižuje potenciál ďalšieho ekonomického rastu. Podľa MMF rastúca zadlženosť domácností začína ohrozovať strednodobý rast krajiny po prekročení úrovne 30 % HDP a môže ohroziť finančnú stabilitu po prekročení úrovne 65 % HDP (IMF, 2017).