Podľa návrhu štátneho rozpočtu by mal byť štátny rozpočet Slovenska aj v roku 2023 v deficite. Predpokladá sa, že štát bude hospodáriť s príjmami vo výške 26,7 miliardy eur a výdavkami 35,04 miliardy eur. Vznikne teda deficit vo výške 8,34 miliardy eur. Rozpočet verejnej správy, teda súhrn štátneho rozpočtu a iných rozpočtov verejnej správy, bude takisto s deficitom, a to vo výške 7,87 miliardy eur. Predpokladané výdavky verejnej správy budú 58,45 miliardy eur a príjmy budú predstavovať len 50,58 miliardy eur. Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 6,44 % HDP (Zdroj: Spravy.rtvs, október, 2022).
Môžeme konštatovať, že zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy si vyžiadali opatrenia spojené s pandémiou Covid-19, rastom cien energií a surovín, ako aj navyšovanie platov zamestnancov vo verejnej správe. Slovensko, rovnako tak iné krajiny Európskej únie, je však viazané Maastrichtskými kritériami v oblasti vývoja deficitu a verejného dlhu (Pakt stability a rastu). Z Paktu stability a rastu vyplýva, že deficit štátneho rozpočtu by nemal prekročiť hranicu 3 % HDP a veľkosť verejného dlhu by mala byť najviac 60 % HDP. Je zrejme, že dané kritériá v roku 2023 Slovensko nebude dosahovať, keďže vláda SR schválila veľkosť deficitu na úrovni 6,44 % HDP, pričom verejný dlh Slovenska je v súčasnosti viac ako 62 % HDP.
- Na základe grafickej analýzy zistite, kedy dosahovalo Slovensko prebytok rozpočtu verejnej správy. Ak ho nikdy nedosiahlo, kedy k tomu bolo najbližšie a rozpočet vykazoval najnižší schodok?
- Môžeme konštatovať, že príjmy, ako aj výdavky štátneho rozpočtu (verejného rozpočtu) neustále narastajú? Pouvažujte, čím je tento nárast spôsobený.
- Zamyslite sa nad tým, aké dôvody mohli, a aj stále môžu viesť k tomu, že Slovensko nedosahuje prebytky štátneho rozpočtu, resp. prebytky rozpočtu verejnej správy, pričom mnohým krajinám sa to darí.
- Čo sú Maastrichtské kritériá a prečo ich Slovensko musí dodržiavať? Za akým účelom bol prijatý Pakt stability a rastu?
