Rozdiely vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť medzi bohatými a chudobnými krajinami sú veľmi výrazné. Krajiny s vysokými príjmami vynaložili v roku 2023 v priemere približne 7 300 USD na osobu, zatiaľ čo v krajinách s nízkymi príjmami to bolo len okolo 125 USD na osobu. Bohaté krajiny tak v priemere vynakladajú na zdravotnú starostlivosť na jedného obyvateľa približne 60-krát viac. V krajinách s vyšším stredným príjmom dosahovali výdavky približne 1 400 USD a v krajinách s nižším stredným príjmom približne 360 USD na osobu. Údaje zahŕňajú verejné aj súkromné výdavky a sú upravené o rozdiely v životných nákladoch medzi krajinami.

Vyššia úroveň príjmov spravidla umožňuje krajinám vyčleniť na zdravotníctvo viac finančných zdrojov. Rozdiely však nespočívajú iba v samotnej výške výdavkov, ale aj v spôsobe financovania zdravotnej starostlivosti. V bohatších krajinách zohráva väčšiu úlohu verejné financovanie, zatiaľ čo v chudobnejších krajinách majú väčší význam priame platby domácností a v niektorých prípadoch aj zahraničná rozvojová pomoc.

Rozdielna dostupnosť finančných zdrojov sa následne premieta aj do zdravotných výsledkov obyvateľstva. V chudobnejších krajinách je priemerná očakávaná dĺžka života približne o 16 rokov nižšia a menej priaznivé sú aj ukazovatele detskej a materskej úmrtnosti či celkovej chorobnosti. Samotná výška výdavkov však ešte nezaručuje lepšie výsledky. Dôležitá je aj efektívnosť zdravotného systému, organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti a spôsob, akým sú dostupné zdroje využívané.

 

Otázky pre grafickú analýzu
  1. Prečo bohatšie krajiny vynakladajú na zdravotnú starostlivosť výrazne viac na obyvateľa než chudobnejšie krajiny?
  2. Je zdravotná starostlivosť bežným statkom? Prečo je zdravotníctvo vo veľkej miere financované z verejných zdrojov a nie iba prostredníctvom trhu?
  3. Prečo samotná výška výdavkov nestačí na posúdenie kvality zdravotného systému? Diskutujte o rozdiele medzi vstupmi a výstupmi, produktivite a efektívnosti (Dve krajiny môžu míňať podobnú sumu, ale dosahovať rozdielne výsledky.)
  4. Ako môže lepšie zdravie obyvateľstva ovplyvniť ekonomický rast krajiny?