Clo ako základný nástroj protekcionistickej politiky polarizuje názory ekonómov a tvorcov hospodárskej politiky. Po opätovnom zvolení Donalda Trumpa za prezidenta v roku 2024 sa Spojené štáty americké vrátili k protekcionistickej obchodnej politike, ktorá výrazne ovplyvnila globálne ekonomické vzťahy. Aké sú dopady takejto politiky na bežných spotrebiteľov? Dokážu clá ochrániť domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou? Prečítajte si pozorne prípadovú štúdiu a pokúste sa zodpovedať otázky pod textom.
V roku 2018 prvá administratíva prezidenta Donalda Trumpa uvalila clá vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na dovoz hliníka. Toto opatrenie bolo súčasťou politiky „America First“ a malo podporiť domácu výrobu, znížiť obchodný deficit a zvýšiť národnú bezpečnosť tým, že krajina bude menej závislá od zahraničných produktov. Niektoré clá na konkrétny tovar (solárne panely, práčky, oceľ a hliník) boli uvalené na mnoho vyvážajúcich krajín, iné clá boli zamerané na konkrétne krajiny, najmä Čínu. Do roku 2019 bolo clami zasiahnutých viac ako 66 % čínskeho vývozu do USA. Zástancovia obchodnej vojny tvrdili, že americkí spotrebitelia (a firmy nakupujúce medziprodukty) nebudú čeliť veľkému zvýšeniu cien, pretože zahraniční vývozcovia premietnu veľkú časť cla do nižších vývozných cien. To však empirické štúdie nepotvrdili. Vyššie ceny dovážaného tovaru v dôsledku nových ciel predstavovali pre americké domácnosti výrazný ročný nárast nákladov.
Clá, ktoré zaviedli USA nevyhnutne viedli k odvetným opatreniam zo strany obchodných partnerov. Napríklad čínske clá sa týkali prakticky všetkého amerického poľnohospodárskeho vývozu. Po ich zavedení od roku 2018 klesol vývoz poľnohospodárskych výrobkov z USA do Číny o 63 %.
Tieto opatrenia viedli k narušeniu globálnych dodávateľských reťazcov v svetovej ekonomike, najmä v technologickom sektore. Podľa odhadu Medzinárodného menového fondu obchodná vojna znížila globálny HDP o približne 0,5 % v roku 2019. Svetový obchod sa začal spomaľovať, dôvera investorov klesala, akciové trhy zaznamenali výkyvy a mnohé firmy pozastavili plánované investície. Najviac zasiahnuté boli krajiny, ktorých ekonomiky boli závislé od exportu. Straty utrpel aj poľnohospodársky sektor v USA, export sóje do Číny klesol o viac než 50 % a vláda bola nútená dotovať farmárov, aby kompenzovala ich straty.
- Aký dlhodobý vplyv môže mať obchodná vojna na medzinárodnú spoluprácu? Ako ovplyvňujú protekcionistické opatrenia dôveru medzi štátmi a schopnosť riešiť globálne problémy spoločne?
- Sú clá efektívnym nástrojom na ochranu domáceho priemyslu? Dokážu clá reálne obnoviť pracovné miesta a výrobu, alebo len zvyšujú ceny pre spotrebiteľov?
- Aké sú alternatívy k protekcionizmu, ktoré zároveň podporujú domácu ekonomiku?
