V Japonsku sa budujú diaľnice, ktoré nikto nepoužíva

Štát, reprezentovaný vládou, má určitú zodpovednosť za vývoj v ekonomike. Fiškálna politika sa považuje za jednu z hlavných makroekonomických politík, ktorá využíva štátny rozpočet na stabilizáciu ekonomiky. Prečítajte si pozorne prípadovú štúdiu a pokúste sa zodpovedať otázky uvedené pod textom.

V roku 1999 rozhodli japonskí vládni predstavitelia, že na severe ostrova Hokkaidó vybudujú novú diaľnicu, kde sa bude vyberať mýto. Náklady na jednu míľu predstavovali takmer 69 miliónov dolárov. Napriek vysokým nákladom využívalo túto cestu len veľmi málo vodičov. Jednou z príčinou mohol byť aj fakt, že paralelne s novou diaľnicou vedie iná diaľnica, kde sa ale mýto neplatí. Z tohto dôvodu sa vládni predstavitelia snažili prilákať vodičov rôznymi odmenami a súťažami. Aj keď bola reklamná kampaň úspešná a zvýšila priemerný počet automobilov na diaľnici, stále ide o najmenej využívanú diaľnicu v celom Japonsku.

Stratená dekáda Japonska sa vo všeobecnosti používa na označenie obdobia hospodárskej stagnácie, ktorá sa stala jednou z najdlhšie trvajúcich hospodárskych kríz v histórii. Prasknutie realitnej bubliny spolu s opatreniami vlády viedlo k obdobiu spomalenia japonskej ekonomiky v priebehu 90. rokov 20. storočia. Podľa Krugmana bolo Japonsko uväznené v pasci likvidity, kedy spotrebitelia držali svoje úspory, pretože sa obávali, že sa vývoj ekonomiky bude zhoršovať. Výsledkom bolo, že dopyt zostal výrazne nízky a výrobná kapacita tiež poklesla. V tejto situácii, keď sú úrokové sadzby blízke nule, je stimulácia ekonomiky menej efektívna, keďže sa znižuje motivácia firiem investovať. V mnohých prípadov zvýšenie vládnych výdavkov neviedlo k rastu produkcii a zamestnanosti.