Príjmová nerovnosť sa vyskytuje v každej krajine a predstavuje nerovné rozdelenie príjmov domácnosti v rámci celej spoločnosti. Na meranie príjmovej nerovnosti sa používa Giniho koeficient. Hodnota koeficientu sa pohybuje v rozpätí od 0, čo predstavuje absolútnu rovnosť, až po 1, čo znamená absolútnu nerovnosť v krajine.
Súčasné rozdeľovanie dôchodkov je značne rozdielne a závisí od ekonomickej, ako aj sociálnej štruktúry krajiny. Najväčšie rozdiely v nerovnosti by sme hľadali v krajinách Latinskej Ameriky alebo Ázie. Naopak, najmenšie príjmové nerovnosti pozorujeme v členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aj keď menšie rozdiely tu existujú. Zaujímavosťou je, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou príjmovou nerovnosťou.
Štúdie uznávaných ekonómov poukazujú na to, že rovnosť rozdeľovania príjmov je pre spoločnosť dôležitá. V takýchto krajinách sú ľudia zdravší, dosahujú vyššie vzdelanie, v krajine je menšia úroveň kriminality. Na druhej strane, narastajúce príjmové nerovnosti sa stávajú hrozbou pre svetovú ekonomiku, upozorňuje Svetové ekonomické fórum. Nerovnosť môže totiž viesť napríklad k polarizácii spoločnosti a následným nepokojom v krajine. Priveľké nerovnosti navyše spomaľujú ekonomický rast.
- Na základe grafickej analýzy porovnajte vývoj Giniho koeficientu na Slovensku s ďalšími krajinami OECD. Patrí Slovensko medzi príjmovo najvyrovnanejšie krajiny?
- Vysvetlite, prečo je príjmová nerovnosť v niektorých ekonomicky výkonnejších krajinách väčšia, a naopak v niektorých menej výkonných krajinách menšia?
- Príjmová nerovnosť je len jedna z častí mozaiky v rámci ekonomickej nerovnosti obyvateľov krajín. Aké ďalšie ukazovatele sú dostupné na takéto porovnávanie?
- Aké riešenia navrhujete na odstránenie príjmových a iných ekonomických nerovností medzi obyvateľmi v danej krajine?
