Paradox hodnoty - diamant a voda

Spotrebiteľ uspokojuje svoje potreby rôznymi tovarmi a službami. Hodnota tovarov sa vo všeobecnosti vyjadruje v peňažnej jednotkách. Je však hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch vždy spoľahlivým ukazovateľom ich hodnoty? Prečítajte si pozorne prípadovú štúdiu a pokúste sa zodpovedať otázky uvedené pod textom.

Paradox hodnoty formuloval Adam Smith, predstaviteľ klasickej ekonómie, vo svojej knihe Bohatstvo národov (1776), v ktorej tvrdí, že: „Nič nie je užitočnejšie ako voda; no sotva sa dá za ňu niečo kúpiť. Naproti tomu diamant, ktorý má takmer žiadnu úžitkovú hodnotu, sa často vymieňa za veľké množstvo iných tovarov.“ Z tohto tvrdenia nám vyplýva nasledujúca otázka: Ako je možné, že voda, ktorá je nevyhnutná pre život, má malú hodnotu, zatiaľ čo diamanty, ktoré sa používajú iba ako dekorácia, majú takú vysokú cenu?

Spomínaný paradox hodnoty vychádza z teórie hraničného úžitku, podľa ktorej cena daného tovaru neodzrkadľuje celkovú užitočnosť tovaru, ale jeho hraničnú užitočnosť. Hraničná užitočnosť tovaru bude závisieť od jeho dostupnosti. Je pravda, že celková užitočnosť vody je pre ľudí obrovská, pretože ju potrebujeme na prežitie. Keďže je zásob pitnej vody na svete dostatok, hraničný úžitok vody je nízky. Inými slovami, každá ďalšia jednotka vody, ktorá sa stane dostupnou, sa môže použiť na menej naliehavé účely, napríklad aj na umývanie bicykla alebo auta. Na druhej strane, diamantov je oveľa menej, a preto majú pre nás väčšiu hodnotu. Ich ponuka je taká nízka, že užitočnosť jedného dodatočného diamantu je vyššia ako užitočnosť jedného dodatočného pohára vody.