Za najdôležitejšiu medzinárodnú cenu označujeme výmenný kurz, ktorý predstavuje vzájomný pomer rôznych mien. Krajiny sa môžu rozhodnúť, aký systém výmenného kurzu budú používať. Je výhodnejší plávajúci výmenný kurz alebo pevný výmenný kurz? Prečítajte si pozorne prípadovú štúdiu a pokúste sa zodpovedať otázky uvedené pod textom.

Špekulatívny útok na domácu menu znamená rozsiahly predaj aktív v domácej mene domácimi, ako aj zahraničnými finančnými investormi. Toto náhle zbavovanie sa domácej meny je vyvolané obavami investorov z devalvácie meny. Konkrétne ide o rýchly predaj všetkých aktív (akcií, dlhopisov, vkladov) v domácej mene. Pri špekulatívnom útoku na menu je zvyčajne centrálna banka krajiny so svojimi nástrojmi bezmocná. V roku 1992 sa v Európe uskutočnili špekulatívne útoky na dve európske meny, ktorých výsledkom bola ich devalvácia.

V septembri 1992 americký finančník George Soros špekuloval najskôr na pokles kurzu talianskej líry, pričom odhadom zarobil na špekulácii približne 282 mil. USD. Talianska centrálna banka sa snažila o zachovanie kurzu líry a intervenovala na devízových trhoch vo výške 48 mld. USD. To však nestačilo a preto musela taliansku líru devalvovať. V tom istom roku sa podobný útok uskutočnil aj na britskú libru. Finančník Soros očakával, že libra si svoj kurz neudrží, a preto ju začal predávať, teda špekuloval na jej pokles. Na pád libry vsadil celkovo 10 mld. USD a presvedčil o výhodnosti špekulácie aj iných investorov. Centrálna banka (Bank of England) opäť intervenovala, ale nepodarilo sa jej kurz udržať a napokon ohlásila devalváciu meny. Samotný Soros svoje správanie nepovažoval za nemorálne. Jeho argumentom bolo tvrdenie, že postupoval podľa stanovených pravidiel a vinní by sa mali cítiť tí, ktorí takéto pravidlá vymysleli. 

Otázky na uvažovanie
  1. Po preštudovaní a doplnení si informácií aj z iných zdrojov zhodnoťte z hľadiska pozitívnej a normatívnej ekonómie špekulatívne útoky na taliansku líru a britskú libru v roku 1992.
  2. Zistite, či sa udiali vo svete podobné špekulatívne útoky na meny iných krajín. Mohla by takáto situácia nastať aj v eurozóne, teda v prípade eura?
  3. Graficky znázornite ponuku a dopyt po britskej libre. Do grafu následne znázornite devalváciu libry. Aký dopad majú špekulácie na formovanie ponuky a dopytu na devízovom trhu?
  4. Aké ďalšie faktory vplývajú na výmenný kurz? Má miera inflácie vplyv na hodnotu kurzu? Svoje odpovede si navzájom porovnajte.