Spotreba nezávisí len od výšky súčasného dôchodku

Spotreba domácností je determinovaná výškou dôchodku, ktorý môžu používať na nákup tovarov a služieb. Je ale vždy pravdivé tvrdenie, že spotreba závisí len od výšky súčasného dôchodku? Prečítajte si pozorne prípadovú štúdiu a pokúste sa zodpovedať otázky uvedené pod textom.

Predstavme si situáciu, keď sa nejakej domácnosti náhle znížil príjem. Zníži táto domácnosť automaticky svoju spotrebu? Je zrejmé, že domácnosť si bude chcieť ponechať spotrebu ako v minulosti, teda spotrebu, na akú bola zvyknutá. Úroveň súčasnej spotreby teda závisí nielen od súčasného, ale aj predchádzajúceho (minulého) dôchodku. Takýto prístup k spotrebe predstavuje teória relatívneho dôchodku. Z tejto teórie ďalej vyplýva, že spotreba domácností je ovplyvnená aj spotrebou ich okolia, napríklad susedmi alebo kamarátmi.

Pri ďalšom uvažovaní zistíme, že spotreba môže závisieť nielen od minulého, súčasného, ale aj budúceho dôchodku. Každá domácnosť sa usiluje predvídať, aký bude jej budúci dôchodok a na základe neho sa rozhodne, či si určitý tovar môže kúpiť alebo nie. Takýto prístup k spotrebe je známy ako teória permanentného dôchodku. Pri tomto pohľade na spotrebu ďalej predpokladáme, že domácnosti majú dva druhy dôchodkov, a to permanentný a prechodný dôchodok. Permanentná časť dôchodku je stála časť dôchodku, ktorú pravidelne získavame. Prechodná časť dôchodku je časť dôchodku, ktorú môžeme, ale aj nemusíme získať, napríklad odmeny, príplatky a podobne. Domácnosti sa tak pri rozhodovaní o veľkosti svojej spotreby rozhodujú len na základe permanentného dôchodku.