Benjamin S. Bernanke

Ben Bernanke je významný americký ekonóm, ekonomický poradca, pedagóg, Známy sa stal predovšetkým ako dvojnásobný ex-predseda Federálneho rezervného systému (FED) počas funkčného obdobia 2006-2010 a 2010-2014. V najvyššom orgáne monetárnej politiky v Spojených štátoch amerických, zastával tzv. "úlohu krízového manažéra“ počas krízy 2008. Pod jeho vedením začala éra výraznej expanzívnej monetárnej politiky a zachraňovania veľkých inštitúcií (2008-2014). Toto obdobie sa vyznačuje nízkymi úrokovými sadzbami a programom kvantitatívneho uvoľňovania (QE angl. quantitative easing).

Benjamin Shalom Bernanke sa narodil 13. decembra 1953 v Auguste, Georgia v Južnej Karolíne do židovskej rodiny, otca farmaceuta a matky učiteľky. Ako nadaný študent vyštudoval Harvardskú univerzitu. Doktorát dokončil na Massachusesttskom technologickom inštitúte (MIT). Od roku 1979 vyučoval ekonómiu ako profesor na Stanford University a Princeton University. Bol aj hosťujúcim profesorom na University of New York.V roku 2005 ukončil svoje akademické pôsobenie a neskôr bol vymenovaný do Rady ekonomických poradcov prezidenta Georga Busha. Neskôr sa stal predsedom tohto snemu, čo sa považovalo za predprípravu na pôsobenie v čele FED.V roku 2006 bol vymenovaný do Rady guvernérov Federálneho rezervného systému a za predsedu Federálneho rezervného systému za vtedajšieho predsedu Alana Greenspana.. V roku 2010 ho prezident Barack Obama nominoval na druhé funkčné obdobie. V roku 2014 ho na pozícií predsedu nahradila Janet Yellen. V súčasnosti pôsobí ako ekonóm a poradca na inštitúte Brookings (https://www.brookings.edu/) a vo veľkých finančných spoločnostiach Pimco a Citadel.

V prejave pri jeho prvom vymenovaní do funkcie predsedu FED vyjadril svoj postoj k deflácií. Príhovor niesol názov „Deflácia: Potvrdenie toho, aby nenastala.“

„Zdroje deflácie nie sú záhadou. Deflácia je takmer vo všetkých prípadoch vedľajším efektom kolapsu agregátneho dopytu – poklesu výdavkov tak výrazného, že výrobcovia musia neustále znižovať ceny, aby našli kupcov. Ekonomické dopady obdobia deflácie sú z väčšej časti podobné prudkému poklesu agregátnych výdavkov – konkrétne recesia, rastúca nezamestnanosť a finančný stres.“

Tento prístup boja monetárnej politiky proti deflácií sa odvtedy označuje aj ako Bernankeho doktrína.

Na krízu v roku 2008 reagoval výrazným stimulačným spôsobom. Prioritu dostala politika nízkych úrokových sadzieb blížiacich sa k nule. Keď začali byť nízke úrokové sadzby neúčinné, začali sa presadzovať nekonvenčné monetárne nástroje, medzi ktoré patrí kvantitatívne uvoľňovanie. Zvýšená ponuka a dopyt po peniazoch mali vytvoriť nové pracovné pozície a znížiť nezamestnanosť. Celá táto podporná schéma bola doplnená o záruky pre veľké inštitúcie, ktoré mali odvrátiť bankroty a kolaps celého finančného systému.

V roku 2015 napísal knihu „The Courage to Act“. V tejto významnej publikácií popisuje odvrátenie globálneho kolapsu, ktorý hrozil po roku 2008. Kríza sa mohla prejaviť v omnoho väčšej sila, ak by FED nezasiahol.

„Keď sme konali, nikto nám nepoďakoval. Ale ak by sme nekonali my, tak kto? Robiť politicky nepopulárne rozhodnutia pre dlhodobý prospech krajiny je dôvodom, prečo FED existuje ako politicky nezávislá centrálna banka. Bol vytvorený presne na tento účel: robiť to, čo sa musí urobiť – to, čo iní robiť nemôžu alebo nechcú.“

Tento experimentálny bezprecedentný záchranný mechanizmus si vyslúžil aj vlnu kritiky. Dôvodom bola rastúca ponuka peňazí, postupne sa zvyšujúce zadlženie subjektov a hroziaca inflácia.

Ben Bernanke má bohatú publikačnú činnosť. Patrí medzi 50 najviac publikovaných ekonomických autorov na svete. Bol redaktorom American Economic Review. Je spoluautorom mnohých vynikajúcich učebníc mikroekonómie a makroekonómie.