Joseph Alois Schumpeter
Duchovný otec prvej zreteľnej definície inovácie, ako ekonomická obec často nazýva rakúsko-uhorského ekonóma Josepha Aloisa Schumpetera, patrí medzi najvýznamnejších ekonómov 20. storočia. Kvôli jeho kritickému pohľadu na svet a čiastočnej nejednoznačnosti názorov sa nikdy nevytvorila ucelená škola jeho myslenia. Bol zástancom kapitalizmu a voľného trhu, avšak považoval ho za veľmi krehký systém z dôvodu správania sa samotných prvkov spoločnosti, ktoré môžu viesť až k jeho samozničeniu.
Počas svojej akademickej kariéry Joseph Alois Schumpeter skúmal predovšetkým fungovanie kapitalistického zriadenia, prvky a dynamiku trhovej ekonomiky a súboj kapitalizmu s rozvíjajúcim sa socializmom. Ako prvý nazval inováciu motorom kapitalizmu a hospodárskeho rastu a považoval ju za najdôležitejší prvok celého fungovania ekonomického systému. Podľa neho je inovácia „trvalým víchrom kreatívnej deštrukcie” (Schumpeter, 2003, s. 84). Ekonomika je vďaka tomu v neustálom pohybe, ovplyvňovaná vlnami inovácií, ktoré patria medzi hlavné dôvody, prečo sa niektoré krajiny stávajú časom produktívnejšími a bohatšími ako iné. Práve kvôli tejto chýbajúcej dynamike Schumpeter významne kritizoval dovtedy dominantnú abstraktno-statickú neoklasickú ekonómiu, ktorá pracuje len s neustálym opakovaním tých istých veličín v oblasti výroby aj spotreby. Schumpeter zároveň rozlíšil štyri typy inovácie – zavedenie nového tovaru, zavedenie novej výrobnej metódy, otvorenie nového trhu alebo výroby pri novej organizácii priemyslu. Vo svojej práci sa venoval aj hospodárskym cyklom, ktoré podľa neho zhlukujú inovácie do určitých období a podľa povahy inovácie sa objavujú cykly rôznej dĺžky. Mimo otázok ekonómie a práva Schumpeter skúmal aj sociálnu štruktúru buržoáznej spoločnosti a problematiku imperializmu. Išlo najmä o jeho reakciu na svetové vojny, ktoré nechápal a odmietal.
Joseph Alois Schumpeter sa narodil 8. februára 1883 v Třešti na Morave (dnes v Českej republike, vtedy Triesch v Rakúsko-Uhorsku). Rodina sa v tejto obci nachádzala z dôvodu textilnej továrne Schumpeterovho starého otca, avšak v jeho piatich rokoch sa jeho mama (bola vdovou) rozhodla vydať za dôstojníka armády monarchie a presunúť sa do Rakúska. Vzdelanie začal Schumpeter získavať na viedenskej strednej škole pre aristokratické kruhy – Theresianum. Následne pokračoval na právnickej fakulte jednej z viedenských univerzít, kde ho zaujala ekonomická veda, najmä názory laussanskej školy. Po univerzitných štúdiách sa Schumpeter presunul do Veľkej Británie s cieľom prehĺbiť si znalosti z práva aj ekonómie. Manželstvo s dcérou anglikánskeho hodnostára, Gladys Ricardovou Seaverovou, v roku 1907 mu umožnilo nahliadnuť do anglických aristokratických kruhov. Netrvalo však dlho a Schumpeter sa nakrátko presunul do Káhiry za prácou na medzinárodnom súde. Ani tam dlho nevydržal a už v roku 1909 sa definitívne rozhodol pre akademickú dráhu na univerzite v Czernowitzi. V roku 1911 sa stal najmladším profesorom na univerzite v Štajerskom Hradci a v rokoch 1913-1914 hosťoval na Columbijskej univerzite v USA. Avšak cieľom jeho akademickej kariéry, ktorý nikdy nedosiahol kvôli svojim kritickým názorom, bola Viedenská univerzita. V roku 1919 sa dočasne stal ministrom financií Rakúska s cieľom riešiť povojnové hospodárske problémy krajiny. Okrem vedeckej a politickej dráhy sa Schumpeter venoval aj aktivitám v bankovníctve, vďaka ktorým dokázal nazhromaždiť veľký majetok. O ten však prišiel v období Veľkej hospodárskej krízy v roku 1929. Nejaký čas pôsobil aj na univerzite v Bonne v Nemecku. Po nástupe fašizmu túto krajinu v roku 1932 opustil a získal pozíciu profesora ekonomickej teórie na slávnej Harvardovej univerzite, kde učil okrem iného aj Paula Samuelsona.
Zo súkromného života je ešte možné spomenúť, že so Schumpeterovou prvou manželkou Gladys Ricardovou Seaverovou, ktorú si vzal v roku 1907, začali od roku 1913 žiť oddelene a v roku 1925 sa rozviedli. Okrem Gladys bol Schumpeter iba rok ženatý s jeho známou z detstva, Annou Josefinou Reisingerovou, ktorá zomrela pri pôrode ich syna v roku 1926. V neskoršom veku si vzal svoju študentku Romaine Elizabeth Boody Firuski, ktorá pri ňom stála do konca jeho života v roku 1950.
