Esther Duflo

Esther Duflo je len jednou z dvoch žien, ktoré získali Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (taktiež uvádzaná aj ako Nobelova cena za ekonómiu) a vôbec najmladšou držiteľkou tejto ceny. Esther Duflo ju získala v roku 2019 spoločne so svojím manželom Abhijitom Banerjeem a s Michaelom Kremerom za oblasť výskumu chudoby a možnostiam jej znižovania, presnejšie, za experimentálny prístup ku znižovaniu globálnej chudoby.

Esther Duflo sa venuje hlavne sociálnej oblasti ekonómie, pochopeniu ekonomických aspektov života chudobných ľudí, navrhovaniu a hodnotenie sociálnych politík na zlepšenie kvality života, sociálnej inklúzii a poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a vzdelania s cieľom úniku z chudoby. Jej experimentálny prístup k týmto oblastiam spočíva v tom, že globálny, veľmi široko definovaný problém, akým chudoba je, sa rozdelí na menšie problémy a oblasti, napr. experiment s nižším počtom detí v triedach na zvýšenie úrovne ich vzdelania.

Esther Duflo sa narodila v roku 1972 v Paríži. Pre svoje budúce pôsobenie bola ovplyvnená svojou matkou, ktorá sa ako lekárka venovala humanitárnym projektom. V roku 1994 ukončila bakalárske štúdium histórie a ekonómie na École Normale Supériore. Neskôr pokračovala v štúdiu ekonómie na DELTA (asociácia viacerých francúzskych výskumných centier), z ktorej neskôr vznikla Paris School of Economics a štúdium ukončila v roku 1995. Doktorát absolvovala v roku 1999 na Massachusetts Institute of Technology (MIT). Od získania doktorátu pôsobí na MIT s malými prestávkami, keď pôsobila na Princeton University a na Paris School of Economics. Okrem toho je Esther Duflo spoluzakladateľkou Poverty Action Lab na MIT, ktorý je určený na realizáciu sociálnych výskumov a rozvojových experimentov a riaditeľkou Centre for Economic Policy Research´s development economics. Taktiež pôsobí ako výskumníčka v National Bureau for Economic Research. Okrem toho v minulosti pracovala aj v komisii, ktorá radila Barackovi Obamovi v otázkach rozvojovej pomoci v najmenej rozvinutých krajinách.

Najznámejšie terénne experimenty, ktoré Esther Duflo realizovala boli v Keni alebo Indii. Zaujímavé je zistenie, že vzdelanie detí nie je ovplyvnené nedostatkom kníh alebo nedostatkom jedla, ktorým deti v mnohých prípadoch trpeli. Naopak, na zvýšenie vzdelania prispievajú menšie triedy, rozdelenie študentov podľa úrovne vedomosti do rôznych tried, asistenčné programy výučby, tútorstvo a doučovanie slabších študentov, ale aj kratšie pracovné kontrakty učiteľov, ktoré sú závislé na úrovni dosiahnutého vzdelania a pokroku žiakov. Výsledkom ich experimentov je, že nízka úroveň vzdelania v chudobných krajinách je spôsobená metódami výučby, ktoré nie sú prispôsobené potrebám žiakov. Ďalšie zaujímavé experimenty súvisiace zároveň s rozvojom chudobných krajín sa týkali zavedenia mobilných kliník, čím sa zvýšila zaočkovanosť detí a zlepšil ich zdravotný stav alebo poskytovaním potravín ako odmenu rodinám, ktoré dajú svoje deti zaočkovať. Významné sú aj štúdie o neefektívnosti poskytovania mikroúverov a zlepšovaní technológií, ktoré používajú farmári v chudobných krajinách.

Esther Duflo je nepopierateľne zanietenou rozvojovou ekonómkou so šľachetným cieľom znižovania chudoby a zlepšenia kvality života ľudí v najmenej rozvinutých oblastiach sveta. Jej prístup ku riešeniu problému chudoby a zanietenosť by sme mohli jednoducho vyjadriť je vlastným citátom:

„V technológiách trávime toľko času experimentovaním, dolaďovaním, získavaním absolútne najlacnejších spôsobov, ako niečo vyrobiť – tak prečo to nerobíme aj so sociálnou politikou?“