Fridrich August von Hayek
F. A. Hayek je známy ako nadšený stúpenec liberalizmu a odporca a kritik socializmu a centrálneho regulovania ekonomiky. Jeho prínos v ekonomickej vede je však oveľa rozsiahlejší a originálny. Známy je jeho názor, že nikto nemôže byť dobrým ekonómom, kto je „len ekonóm“. Takýto „ekonóm“ môže viac uškodiť. Aj preto sa Hayek zaoberal aj právnymi, psychologickými, filozofickými a politologickými otázkami fungovania ekonomiky. Podľa neho ekonomické problémy možno pochopiť, vysvetliť a riešiť len uplatňovaním interdisciplinárneho prístupu. Ako „narušiteľ mýtov 20. storočia„ obdržal v roku1974 Nobelovu cenu za ekonómiu za prínos do teórie peňazí a teórie ekonomických cyklov.
F. A. Hayek sa narodil 8. mája 1899 vo Viedni, kde absolvoval aj gymnaziálne štúdium. V rokoch 1917 – 1918 bojoval v rakúsko – uhorskej armáde na talianskom fronte. Po skončení prvej svetovej vojny študoval na Viedenskej univerzite právo a politické vedy. V rokoch 1927 – 1931 bol riaditeľom Rakúskeho inštitútu pre výskum ekonomického cyklu a hospodárskej politiky. Od roku 1931 prednášal ako profesor na Viedenskej univerzite, na Londýnskej univerzite a až do roku 1962 na Chicagskej univerzite. Po roku 1962 prednášal na Freiburgskej univerzite a na univerzite v Salzburgu, kde v roku1992 zomrel.
Hayek kritizoval a odmietal kvantitatívnu teóriu peňazí s tvrdením, že neexistuje nič také ako množstvo peňazí v obehu závislé od jednej kvantitatívnej veličiny. Preto bol za zrušenie štátneho monopolu na emisiu peňazí. Predpokladá, že v rôznych štátoch by existovali banky, ktoré by mali právo emitovať konkurujúce si peniaze. Pri existencii konkurujúcich mien si ľudia vyberú tú menu, ktorá je najstabilnejšia a ktorá čo najmenej podlieha inflácii. V slobodnom menovom systéme zostane len niekoľko mien, ktoré zabezpečia stabilitu meny. Hayek bol proti vytvoreniu jednotnej meny EÚ. Navrhoval , aby sa národné meny mohli slobodne a bez obmedzení používať vo všetkých krajinách EÚ. Každá krajina by emitovala len toľko peňazí koľko by zabezpečovalo ich stabilnú hodnotu. Zároveň by sa vygenerovalo niekoľko mien, ktoré by boli najstabilnejšie a tie by sa najviac používali v celej EÚ. Ostatné meny by postupne zanikli.
Hayek najkomplexnejšie vysvetlil peňažnú teóriu ekonomického cyklu. Recesiu vyvolávajú bankové úvery. Podľa Hayeka ak centrálna banka zvyšuje množstvo peňazí v obehu, komerčné banky zvyšujú ponuku úverov, čo sa prejaví v poklese úrokovej miery. Lacné úvery stimulujú rast investičnej aktivity podnikov. Rast investícií zrýchľuje rast dôchodkov, čo zvyšuje dopyt po spotrebných predmetoch, ktorých výroba /ponuka/ sa ešte nezvýšila. Ďalšie zvyšovanie výroby si vyžaduje ďalšie investície. Ponuka úverových zdrojov sa vyčerpala a banky preto ponúkajú drahšie úvery a dopyt po úveroch klesá, čo spomaľuje investičnú aktivitu podnikov. Hayek konštatuje, že zmena množstva peňazí v obehu vyvoláva zmeny v objeme ponúkaných úverov, čo vyvoláva celú sériu nerovnováh. Vysoký objem investícií nemožno dlhodobo udržať nakoľko sú vyvolané tzv. vynútenými úsporami a sú neefektívne.
Hayek ako skutočný vedec bol vždy bokom od politiky, lebo len tak mohol slobodne tvoriť a hlásať svoje názory. Svojimi bohatými liberálnymi myšlienkami presiahol hranice svojej doby a je vedec – ekonóm pre všetky budúce generácie ako zdroj a inšpirácia na tvorivú a kritickú diskusiu teoretikov a praktikov
