John Maynard Keynes
Významná časť súčasnej ekonomickej vedeckej komunity považuje za najvýznamnejšieho ekonóma 20. storočia Johna Maynarda Keynesa. Keynes nielenže zdôvodnil nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhového hospodárstva, ale reálne ich aj pomohol aplikovať s cieľom riešiť pokrízové a povojnové ekonomické problémy v západnom svete. Okrem toho bol aj zapáleným finančníkom, čo je potvrdené tým, že „si každé ráno v posteli podrobne prečítal všetky noviny a na základe získaných informácií robil každodenné obchody na kapitálovom trhu“.
Keynesiánsku revolúciu, ako sa nazýva obdobie dominancie makroekonomických teórií Johna Maynarda Keynesa, odštartovala Veľká hospodárska kríza v roku 1929. Keynes ju považoval za extrémne zlyhanie trhového mechanizmu a jeho voľnosti (z fr. „laissez faire“), pričom tvrdil, že politika voľnosti patrí nenávratne do minulosti a musí ju nahradiť štátne regulovanie ekonomiky. Podľa neho za hospodársku krízu mohol nedostatočný dopyt po investíciách, ktorý viedol k poklesu dôchodkov a k rastu nezamestnanosti. To spôsobilo zníženie kúpyschopnosti obyvateľov a poklesu dopytu po statkoch, čo sa prejavilo stavom recesie. Ako reakciu Keynes navrhol tzv. teóriu efektívneho dopytu založenú na podpore ekonomiky pomocou priamych štátnych zásahov. Za efektívny dopyt považoval dopyt, ktorý pri raste dôchodku pozitívne ovplyvní nielen kúpyschopnosť a spotrebu obyvateľstva, ale aj ich úspory a investície. Vďaka tomu sa zabezpečí opätovný rozbeh ekonomiky. Ekonomické procesy Keynes vnímal iba z krátkodobého hľadiska, pričom je známy jeho výrok: „Z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi“. Okrem princípu efektívneho dopytu Keynes skúmal aj ďalšie makroekonomické súvislosti ako napríklad zamestnanosť (dobrovoľná nezamestnanosť), investície a ich úlohu pri tvorbe národného dôchodku (investičný multiplikátor), peniaze a úrok (Keynesova teória preferencie likvidity) a infláciu (koncept inflačnej medzery).
John Maynard Keynes sa narodil 5. júna 1883 do rodiny patriacej do „vzdelanej buržoázie“ v univerzitnom meste Cambridge vo Veľkej Británii, čo ho predurčilo na významnú kariéru. Jeho otec bol ekonóm pôsobiaci na Cambridgskej univerzite, John Neville Keynes, ktorého si ctil iný významný britský ekonóm Alfred Marshall. Avšak syn postupne prekonal akademickú úroveň svojho otca, v zmýšlaní Marshalla aj iných ekonómov. John Maynard Keynes začal vďaka svojmu pôvodu získavať kvalitné vzdelanie na chlapčenskej internátnej škole Eton College a následne na King’s College na Cambridgskej univerzite. Po štúdiách odišiel na dva roky do Indie, kde pôsobil ako štátny úradník tejto britskej kolónie. Následne sa vrátil na univerzitu, kde od roku 1909 najprv pôsobil ako lektor a od roku 1911 ako profesor. Túto pozíciu na Cambridgskej univerzite zastával až do svojej smrti v roku 1946.
Vďaka bravúrnej schopnosti opísať svoje myšlienky do detailov a ich aktuálnosti v medzivojnovom období sa Keynesove teórie rýchlo stali dominantnými v západnom svete. Americkí a európski politici hľadali v tomto období riešenia na hospodárske problémy a niektorí z nich ich objavili práve u Keynesa. Známa je politika New Deal amerického prezidenta Franklina Delano Roosevelta z roku 1933, ktorá aplikovala časť jeho teórií do praxe, avšak podľa Keynesa nie úplne dostatočne.
John Maynard Keynes diskutoval väčšinu svojich teórií s mnohými významnými osobnosťami ekonomického a politického sveta. Známe sú najmä jeho vedecké debaty o úlohe monetárnej politiky a ekonomického plánovania s asi najvýznamnejším zástancom hospodárskeho liberalizmu 20. storočia, Friedrichom Augustom von Hayekom (počas Hayekovho pôsobenia na London School of Economics). Z hľadiska súkromného života tohto velikána ekonomickej vedy je možné spomenúť, že v roku 1921 sa zamiloval do ruskej baleríny Lydie Lopokovej počas jej vystúpenia. Hoci bola vtedy vydatá, nadviazala vzťah s Keynesom a následne sa rozviedla. Po štyroch rokoch uzavreli manželstvo, ktoré trvalo až do jeho smrti.
Keynesovou najznámejšou knihou sa stala Všeobecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí, ktorá bola publikovaná v roku 1936. Práve v tomto diele Keynes argumentuje, že v „normálnych“ časoch býva dopyt domácností a inklinácia firiem k investovaniu na nižšej úrovni, ako je potrebné, preto sa bez dodatočných investícií často ekonomika vychyľuje mimo rovnováhy, sprievodným javom čoho je nezamestnanosť.
