Paul Krugman

Paul Krugman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 2008, je obdivovaný za svoju originalitu a eleganciu teoretického myslenia a pre mnohých je vzorom vo svojej jednoduchosti, a zároveň jasnosti svojho odborného štýlu. Považuje sa za jedného z najvplyvnejších popularizátorov ekonómie dneška (pravidelne prispieva do The New York Times). Krugman je považovaný za neokeynesovca.

Paul Krugman prispel k rozvoju ekonómie najmä vytvorením novej teórie medzinárodného obchodu, novej hospodárskej geografie a brilantnou ekonomickou analýzou kľúčových hospodárskych problémov súčasnej doby. Paul Krugman patrí k vedcom, ktorí nechápu politickú angažovanosť ako degradáciu akademického statusu. Je to zanietený politický glosátor, ktorý sa otvorene hlási k ľavičiarstvu.

Paul Krugman sa narodil v roku 1953 a vyrastal na predmestí New York City, kde navštevoval miestnu verejnú strednú školu. V štúdiu pokračoval na Yale College, kde v roku 1974 získal titul B. A. Počas bakalárskeho štúdia navštevoval len minimálny počet kurzov, ktoré sa požadovali pre odbor ekonómia ale významný počet kurzov z histórie, ktoré nepatrili do jeho študijného odboru. Sám priznáva, že „jeho prvou láskou“ bola história. Potom pokračoval v štúdiu na Massachusetts Institute of Technology (MIT), po absolvovaní štúdia ekonómie pôsobil na Yale, MIT aj na Stanford University.

„Je niekoľko spôsobov tvorby dobrej ekonomickej vedy. Môžete sa snažiť dokázať hlboké teorémy... Alebo môžete ísť do detailov, tvrdou empirickou prácou... Ale čo ma vždy oslovovalo ...je štýl MIT: malé modely aplikované na skutočné problémy, mix pozorovaní zo skutočného sveta a jednoduchej matematiky s cieľom dostať sa k jadru problémov.“

Paul Krugman nepokladá za dôležité len argumentovať a komentovať horúce ekonomické témy dneška. Bez obáv sa púšťa aj do diskusií s tými, ktorí sa pokladajú za osobnosti v ekonomickej oblasti hoci majú medzery v poznatkoch ekonomickej vedy. Krugman poukazuje najmä na tzv. politických podnikateľov (policy entrepreneurs), vládnych ministrov a ideologických šarlatánov naľavo aj napravo. Nebojí sa pomenovať veci pravým menom, nežiada zhovievavosť, ale aj sám odmieta byť zhovievavý voči nezmyselnostiam dnešného sveta.

Pre životnú filozofiu Krugmana ako ekonóma a vedca sú typické ním formulované základné pravidlá výskumu:

„– Počúvajte aj tých, ktorí nie sú „pravoverní“.
– Klaďte si otázky o samotných otázkach.
– Odvážte sa byť nekonvenčný.
– Zjednodušujte, zjednodušujte. „

Krugman vo svojom prvom pravidle odporúča byť pozorný ku všetkému, čo prezentujú inteligentní ľudia, bez ohľadu na to, či majú s nami podobné zvyky, tradície, kultúru, alebo sa vyjadrujú podobným analytickým jazykom. Podľa druhého pravidla ekonómovia by sa občas mali sami seba spýtať, či si položili správne otázky, a teda či pracujú správnym smerom. Tretie Krugmanove pravidlo je založené na jeho presvedčení, že vek tvorivej nekonvenčnosti nepatrí do minulosti. Štvrtou podmienkou Krugman podčiarkuje dôležitosť vyjadrovať svoje myšlienky takým spôsobom, ktorý umožní porozumieť téme bez enormného úsilia.

Krugman dokázal zvládnuť tri úspešné kariéry: byť inovatívnym teoretikom, politickým analytikom a popularizátorom modernej ekonómie. Pokladá sa za veľmi dynamického vedca a jeho prínos k ekonomickej vede je nepopierateľný.

V súčasnosti Paul Krugman pôsobí na Princetown University a London School of Economics.

Jeho profil a publikácie sú dostupné na http://www.krugmanonline.com/