V roku 1999 bola Nobelova cena za ekonómiu udelená Robertovi A. Mundellovi, za jeho analýzu menovej a fiškálnej politiky v odlišných režimoch výmenných kurzov a za jeho analýzu optimálnej menovej oblasti. Napriek tomu, že jeho vedecké práce sa zrodili pred niekoľkými desiatkami rokov, zostávajú stále aktuálne a tvoria základ modernej medzinárodnej ekonómie. To čo odborná verejnosť obdivovala na Mundellovi, bola jeho takmer „veštecká“ schopnosť predvídať budúci vývoj medzinárodných menových vzťahov.

Robert A. Mundell sa narodil v kanadskej provincii Ontário v roku 1932, ale jeho vedecká a pedagogická činnosť je spojená s pôsobením v USA. Po vysokoškolskom štúdiu na British Columbia University a Washington University, získal v r. 1956 titul PhD. v oblasti Industrial Economics na MIT. Prednášal na mnohých renomovaných univerzitách. Jeho vysoký odborný kredit mu otvoril dvere k funkciám poradcu pre mnoho významných medzinárodných organizácií (OSN, MMF, Svetová banka, Európska komisia) a vlád (Kanady, USA, mnohé európske krajiny a krajiny Latinskej Ameriky).

Počiatky jeho vedeckej tvorby siahajú ku koncu 50. rokov 20. storočia. V tom čase sa Mundell zameral na zdokonalenie klasického a škandinávskeho modelu medzinárodného obchodu a prehodnocoval vzájomný vzťah medzi bariérami existujúcimi v medzinárodnom obchode a mobilitou faktorov.

Začiatkom 60. rokov ako prvý prezentoval pojem optimálnej menovej oblasti, pričom hľadal východiská pre vhodné menové usporiadanie svetovej ekonomiky. V tom istom čase vyvinul Mundellov-Flemingov model, ktorý skúma kombináciu menovej a fiškálnej politiky v spojitosti s vnútornou a vonkajšou rovnováhou a účinnosť menovej a fiškálnej politiky v podmienkach pevných a plávajúcich výmenných kurzov.

Koncom 60. rokov sa Mundellov záujem obrátil k modelom medzinárodných menových systémov a v neskoršom období sa Mundell venoval analýze ekonómie ponuky. Začiatkom 80. rokov sa opätovne vracia k problematike mixu menovej a fiškálnej politiky zameranej na dezinfláciu a ekonomický rast a pokračuje v práci na dejinách medzinárodného menového systému od staroveku až po zavedenie eura.

Mundell v deväťdesiatych rokoch v svojich prácach, v ktorých nadviazal na svoju štúdiu z roku 1968, prezentoval svoju víziu o zavedení svetovej meny. Vytvorenie svetovej meny by podľa neho prinieslo nesmierne úžitky. Ceny po celom svete by boli denominované v rovnakej jednotke a ich úroveň by bola v rôznych častiach sveta rovnaká, zvýšil by sa medzinárodný obchod, reálny dôchodok krajín, následne by to viedlo k ekonomickému rastu a zvýšeniu blahobytu.

Značná časť Mundellovej vedeckej práce sa zaoberá problematikou menovej únie a spoločnou menou. Robert Mundell je často označovaný ako „otec“ myšlienky spoločnej európskej meny. Vďaka článku „The Case for A European Currency“ bol Mundell pozvaný Európskou komisiou do Bruselu spolupracovať na príprave rôznych alternatív spoločnej meny (v roku 1970 ako konzultant pre Menový výbor a v rokoch 1972-73 ako člen pracovnej skupiny pre ekonomickú a menovú úniu v Európe). Mundell si uvedomoval, že v reálnom svete je mena výrazom národnej suverenity a preto vytvorenie nového menového usporiadania by malo byť sprevádzané aj politickými zmenami. Optimálna menová oblasť je účinná iba v oblastiach, kde prebieha aj politická integrácia.

V súvislosti s projektom menovej únie v Európe Mundell považoval za potrebné upozorniť na dve slabé miesta, ktoré má v sebe euro zakomponované na rozdiel od úspešných predchodcov spoločných mien. Po prvé, euro je umelo vytvorená mena bez väzby na zlato. Po druhé, euro nie je produktom silného centrálneho štátu.

Mundell označuje jazyk za prostriedok komunikácie a menu za prostriedkom výmeny. Národné, etnické a liturgické jazyky stále pretrvávajú, avšak spoločný jazyk by výrazne uľahčil medzinárodné porozumenie. Podobne, národné a regionálne meny budú existovať aj v ďalších storočiach, ale spoločná svetová mena, ktorá by sa chápala ako druhá najvýznamnejšia mena každej krajiny, prostredníctvom ktorej by sa konali platby všade na svete, by podľa Mundella prispela podstatnou mierou k zvýšeniu prosperity, blahobytu a zefektívneniu fungovania medzinárodných menových vzťahov.

Vyjadrenie Roberta Mundella k prijatiu Nobelovej ceny:

“The Nobel prize is a big deal. In the academic world, it’s the ultimate prestige. My advice: Do your best to be profound—it is, after all, a roomful of profound thinkers—but don’t try too hard. See if you can make people laugh a little; I sang a verse from My Way, and that seemed to do the trick. And make it personal; I invited the entire room to my son’s wedding to break the ice.”

Prednáška Róberta A. Mundella pri prevzatí Nobelovej ceny za ekonómii si môžete pozrieť na tomto linku: https://www.nobelprize.org/prizes/economic-sciences/1999/mundell/lecture/

Ďalšie informácie sú dostupné na http://robertmundell.net/