Paul Anthony Samuelson

Paul Anthony Samuelson bol americký ekonóm a profesor ekonómie na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). V roku 1970 sa stal držiteľom Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy, ktorú získal za vedeckú prácu, prostredníctvom ktorej rozvinul statickú a dynamickú ekonomickú teóriu a aktívne prispel k zvýšeniu úrovne analýzy v ekonomickej vede.

Narodil sa v Indiane a v roku 1923 sa presťahoval do Chicaga, kde ako 16-ročný začal študovať ekonómiu na Chicagskej univerzite počas Veľkej hospodárskej krízy, čo do značnej miery ovplyvnilo jeho ekonomické a politické názory. Doktorát z ekonómie získal na Harvardskej univerzite, ktorá mu v roku 1941 udelila cenu Davida A. Wellsa. V roku 1947 sa stal prvým človekom, ktorý dostal od Americkej ekonomickej asociácie medailu Johna Batesa Clarka ako ekonóm do 40 rokov, ktorý „najvýraznejšie prispel k hlavnému ekonomickému mysleniu a znalostiam“.

Profesor Samuelson je jeden z hlavných predstaviteľov neoklasickej syntézy. Prispel k rozvoju matematickej ekonómie, teórie správania spotrebiteľa, rovnako tak k začleneniu teórie medzinárodného obchodu do teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy. Osobitný vplyv mala jeho matematická formulácia interakcie multiplikačných a akceleračných efektov a v analýze spotreby jeho vývoj teórie odhalenej preferencie.

Samuelson je autorom učebnice Ekonómia (Economics) z roku 1948, ktorá sa stala celosvetovo najpredávanejšou ekonomickou učebnicou. Súčasne je spoluautorom učebníc Mikroekonómia (Microeconomics) a Makroekonómia (Macroeconomics), obe prvýkrát vydané v roku 1989. Pôsobil tiež ako poradca amerických prezidentov Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona a roky prispieval populárnymi stĺpčekmi pre magazín Newsweek.

Viac informácií na https://www.nobelprize.org/prizes/economic-sciences/1970/samuelson/lecture/