Imrich Karvaš

Imrich Karvaš je prvým guvernérom Slovenskej národnej banky, významným slovenským ekonómom, právnikom a pedagógom.

Prof. JUDr. Imrich Karvaš sa narodil v roku 1903 vo Varšanoch (dnes mestská časť mesta Levice). Po ukončení vzdelania na gymnáziu v Skalici študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave, kde neskôr získal aj titul doktora práv. Okrem toho študoval aj na univerzitách v Paríži, Londýne a Berlíne.

Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil v riadiacich orgánoch národohospodárskych inštitúcií a bánk. Od roku 1926 do roku 1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory a neskôr, až do roku 1933, tajomníkom Zväzu slovenských bánk. Od roku 1932 do roku 1938 pôsobil ako generálny tajomník Národohospodárskeho ústavu Slovenska v Podkarpatskej Rusi, ktorý spoluzakladal. Súbežne, od roku 1936 bol viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. V Roku 1938 sa stal ministrom, najskôr ako minister bez rezortu a neskôr ako minister priemyslu, obchodu a živností. Zároveň celý čas pôsobil ako profesor práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Titul docent získal v roku 1929 v odbore národné hospodárstvo. Titul mimoriadny profesor získal v roku 1934 a univerzitný profesor v roku 1940. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1939 prijal funkciu guvernéra Slovenskej národnej banky a od roku taktiež zastával post predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie.

Na jeho podnet bola v roku 1940 založená Vysoká škola obchodná, v súčasnosti Ekonomická univerzita v Bratislave.

Napriek tomu, že zastával vysokú štátnu funkciu, tajne spolupracoval s protifašistickým odbojom a s prípravou Slovenského národného povstania. Zo svojej pozície zabezpečil presun veľkej časti zlatých rezerv a finančných prostriedkov do Banskej Bystrice a iných miest, kde sa sústredili povstalecké zložky. Po vypuknutí povstania bol v roku 1944 zatknutý a vypočúvaný v Nemecku, neskôr umiestnený do koncentračného tábora Flossenbürg a Dachau, kde bol väznený až do oslobodenia spojeneckými vojskami.

Po ukončení vojny sa vrátil ku pedagogickej činnosti na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde v rokoch 1947 až 1948 zastával funkciu dekana. V tomto období mal na pozvanie Standfordovej univerzity prednáškové turné v USA a Kanade. Zároveň pôsobil aj ako poradca vlády pre obnovu Slovenska. Po zmenách a udalostiach v roku 1948 odmietol spoluprácu s komunistickou stranou, čo viedlo ku jeho zatknutiu. V roku 1949 bol odsúdený na 2 roky väzenia a stratu majetku za velezradu. Neskôr, v roku 1958 bol on, aj jeho rodina vysťahovaná z Bratislavy a opätovne odsúdený na 17 rokov väzenia. V roku 1960 mu však bola udelená amnestia a v roku 1969 bol úplne rehabilitovaný. Verejne už však nepôsobil a žil v ústraní v Bratislave až do svojej smrti v roku 1981.

Jeho meno bolo po roku 1989 rehabilitované a v súčasnosti je vnímaný ako významná osobnosť slovenského národného, ekonomického a demokratického myslenia. Na jeho počesť udeľuje Ekonomická univerzita v Bratislave od roku 1998 Medailu Imricha Karvaša pre osobnosti, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj univerzity alebo prispeli k rozvoju ekonomickej vedy a vzdelanosti. Zaujímavosťou taktiež je, že súčasná adresa a sídlo Národnej banky Slovenska je Imricha Karvaša 1.