James M. Buchanan

James M. Buchanan sa narodil v štáte Tennessee v roku 1919 a titul Ph.D. z ekonómie získal v roku 1948 na univerzite v Chicagu. Svoje najväčšie akademické úspechy zbieral na univerzite vo Virgínii, kde založil Virginskú školu politickej ekonómie. Už od mladosti sa profesionálne zameral na dlh a verejné rozpočty, volebné preferencie, makroekonómiu a vzťahy inštitúcií.

James M. Buchanan dostal v roku 1986 Nobelovu cenu za ekonómiu a zaslúžil sa o rozšírenie Teórie verejnej voľby. Samotná teória na základe ekonomických princípov fungovania trhu popisuje subjekty politického systému a vzťahy medzi nimi: voliča, ktorý zastáva rolu zákazníka; politika, ktorý je producentom politických rozhodnutí; byrokratický aparát, ako predĺženú ruku politických rozhodnutí a záujmové skupiny. Problém, ktorý táto teória rieši nastáva (obdobne ako na trhu), keď aj vo sfére politiky chcú jednotlivé subjekty dosiahnuť maximalizáciu vlastného prospechu.

Teória verejnej voľby skúmala dopady rozhodovania voličov na ekonomické prostredie prostredníctvom teórie hier, ktorá je aplikovanou matematickou metódou, ktorá analyzuje predpokladané a skutočné správanie sa jednotlivca pri hre. V teórii verejnej voľby Buchanan zdôrazňoval, že je vždy potrebné rozlišovať medzi dvoma časťami politického procesu: prvá, kedy sa vyberá verejná politika a určujú pravidlá hry, a druhá, keď aktéri podľa svojich ekonomických preferencií vyberajú pre seba najlepšiu stratégiu. Buchanan tiež opakovane varoval pred ilúziou, že štát je len preto, že je riadený byrokratickým aparátom najatých profesionálov a disponuje väčším rozsahom moci, schopný prijímať lepšie rozhodnutia než jednotlivec. Jadro tohto učenia spočíva v tom, že pravdepodobnosť, že práve hlas konkrétneho voliča ovplyvní výsledok je veľmi nízka a vzhľadom na čas, ktorý potrebuje na získanie a spracovanie všetkých informácií je pre neho racionálnejšie celý proces voľby ignorovať. V každej vláde existuje malá skupina, ktorá bude z celého systému profitovať, zatiaľ čo zaťaženie sa rozloží na spoločnosť ako celok a jednotlivec tak nemusí pocítiť dopady presadzovania vplyvov malými skupinami a tak sa väčšina voličov o danú problematiku ani nebude zaujímať. Zástancovia tejto teórie tvrdia, že ideálna je malá vláda, v ktorej sa dajú negatívne javy znížiť.

Nezmazateľným prínosom k teórii ekonomickej vedy je fakt, že spochybnil rozšírenú myšlienku, že je trhové zlyhanie dôvodom pre zásah vlády. Práve preto, že vláda a byrokrati majú svoje vlastné záujmy, ktoré presadzujú vďaka svojmu politickému postaveniu, je nanajvýš sporné, že by vláda bola schopná riešiť problémy lepšie ako do záujmových skupín združená verejnosť. Buchanan dokazoval, že kvôli snahe a potrebe politikov byť opäť zvolení sa často volia zlé ciele a že dosiahnuté úspechy sú iba krátkodobé.

Buchanan nikdy nepatril k mainstreamovým ekonómom, navyše so svojimi témami nikdy nestál v centre pozornosti americkej ekonomickej alebo politickej scény. Najviac jeho slovám o tendencii vlád sa rozširovať bez schopnosti sa obmedziť počúvala Reaganova administratíva, čo časovo ladilo s dobou, keď Buchanan získal Nobelovu cenu.

Najvýznamnejšie diela Jamesa M. Buchanana

• The Calculus of Consent: Logical Foundations of Constitutional Democracy (v spolupráci s  Gordonom Tullockom)
• Cost and Choice: An Inquiry in Economic Theory 
• The Demand and Supply of Public Goods 
• Democracy in Deficit: The Political Legacy of Lord Keynes (v spolupráci s Richardom E. Wagnerom)
• The Economics and the Ethics of Constitutional Order 
• The Limits of Liberty: Between Anarchy and Leviathan 
• The Power to Tax (v spolupráci s Geoffreym Brennanom) 
• Public Finance in Democratic Process: Fiscal Institutions and Individual Choice
• Public Principles of Public Debt: A Defense and Restatement 
• The Theory of public choice